Pokrytectvo Zuzany Čaputovej nepozná ani mieru, ani hraníc

Bratislava 30. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Mnohí ľudia medzi tým dnes veľmi nerozlišujú. Vojna na Ukrajine dnes prebieha nie kvôli Ukrajine ako takej, ale kvôli Zelenského režimu, ktorý sa dal do služieb USA a nechal sa použiť ako baranidlo Západu proti Rusku. Na potrebu rozlišovania medzi týmito aspektami upozorňuje politický komentátor Eduard Chmelár

Eduard Chmelár vo svojom článku píše:

Pokrytectvo Zuzany Čaputovej nepozná ani mieru, ani hraníc. Jej spanilá jazda na Ukrajinu môže dojať skorumpované médiá a hysterických aktivistov, ale my ostatní máme právo klásť racionálnu otázku: čo bolo účelom tejto cesty? Magisterka Čaputová sa hrá zavše na Matku Terezu (ktorá však nelieči, iba sa fotí s trpiacimi), zavše na princeznú Dianu (ktorá však nebojuje za zákaz zbraní, ale za ich dodávky) a zavše na Gottwalda (keď sa nehanbí nechať sa nevkusne oslavovať ako taký komunistický diktátor malým dievčatkom, ktoré prednieslo naučenú ďakovnú reč v mene ukrajinského mimovládneho sektora). Hrá na city, keď navštívi pivnicu školy, v ktorej ruskí vojaci zadržiavali miestnych obyvateľov, a nazve ju „koncentrákom“. Srdcervúco opisuje ich utrpenie a dodá zvyčajnú formulku, že považuje za „nesmierne dôležité“, aby sme im aj naďalej pomáhali. A tak mi dovoľte, aby som namiesto týchto moralizujúcich fráz hovoril jasnou rečou:

Pani Čaputová, nikomu z nás nemusíte kázať o tom, že vojna je strašná a nespravodlivá. Na to vás nikto nepotrebuje. Ale namiesto toho, aby ste pomohli zastaviť to strašné krviprelievanie – lebo to jediné im pomôže – vy ho chcete ešte viac zintenzívniť. Nepríde vám zvrhlé, že jednou rukou hladkáte dieťa po tvári a druhou podpisujete dodávky strojov na ďalšie zabíjanie? Nepríde vám ohavné, že si vypočujete príbehy plačúcich vyčerpaných ľudí, ktorým vojna zobrala všetko a vyzvete ich, aby v tej vojne pokračovali? Čo ste to za človeka, že si robíte kampaň na nešťastí druhých?! Koho ste prezidentkou, keď sa stretnete s ukrajinským generálnym prokurátorom, no s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky ste sa nestretli takmer dva roky a vediete s ním tichú vojnu?

Podpísali ste s Volodymyrom Zelenským trápnu deklaráciu o spolupráci, v ktorej ste vyzdvihli ľudské práva, osobitne práva menšín a slobodu tlače bez toho, aby ste aspoň formálne zaujímali o ich stav na Ukrajine. Neprejavili ste žiadny záujem stretnúť sa s ukrajinskou opozíciou a vyjadrili ste bezvýhradnú vrúcnu podporu Volodymyrovi Zelenskému, ktorý však potláča práva menšín, likviduje slobodné médiá a zakazuje opozičné strany. Ukrajina nie je demokraciou a Vy to dobre viete, zatvárate si pred tým oči a namiesto ukrajinského ľudu vyjadrujete podporu Zelenského autoritatívnemu režimu. Nekonáte v našom mene!

Mysleli ste vôbec na to, čo sa stane, keď ukrajinská ofenzíva nebude úspešná, respektíve keď získa len minimum ďalšieho územia? Stoja vám tieto pochybné územné zisky za riziko novej svetovej vojny? Odovzdali sme Ukrajine takmer všetky pohyblivé zbrane spoliehajúc sa na prísľub, že ich zásoby budú nahradené modernejšími americkými. Takto však prezieravý štátnik nekoná. Ak sa po prezidentských voľbách v USA zmení politika Spojených štátov voči Ukrajine, potom sa Slovensko a celé to slávne východné krídlo NATO ocitne pred Ruskom takpovediac nahé, odzbrojené a Washington nás prinúti, aby sme míňali na vojenské výdavky päťkrát, šesťkrát, desaťkrát toľko, ako doteraz, čo úplne rozvráti naše financie. Už ste rozmýšľali nad tým, ako toto vysvetlíte voličom? Čo bude nasledovať? Poľský karneval nasadených vojakov maskovaných v ukrajinských uniformách? Alebo čoraz menej predstieraný vojenský zásah Západu?

Známy izraelský bezpečnostný analytik Robert Castel pripomenul, že keď Rusi na začiatku vojny hovorili o potrebe demilitarizácie Ukrajiny, Západ to odmietol ako výhovorku. To, čo sa však odohráva pred našimi očami dnes, nie je nič iné ako demilitarizácia Ukrajiny ohňom a mečom. Nie je rozumnejšie zachrániť Ukrajinu tým, že donútime Moskvu a Kyjev, aby zasadli za rokovací stôl hneď tu a teraz? Západ sa správa ako neúprimná partnerka, ktorá svojho partnera niekoľko rokov vodí za nos a nie je mu schopná povedať, ako to vlastne s ich vzťahom je, a namiesto toho ho ubezpečuje, aby bol trpezlivý, že potrebuje čas a že sa na to ešte necíti. Tak ako v partnerskom živote, aj v tom politickom by ste mali vedieť, že vás takýto neseriózny partner hodí cez palubu, keď táto hra na slepú babu prestane vyhovovať jeho záujmom.

Možno ste si všimli, že sa zásadne nevyjadrujem k priebehu bojov. Nedávno som sa počas panelovej diskusie na mierovej konferencii v Prahe zhodol s bývalým šéfom českej diplomacie Cyrilom Svobodom na tom, že Ukrajincom a vlastne ani nikomu inému sa v tejto vojne nedá veriť. To, čo sa tam naozaj deje, budeme vedieť posúdiť až s odstupom času. Z tých istých dôvodov sa veľmi rezervovane staviam aj k tzv. uniknutým dokumentom Pentagonu – všimnite si, že sa objavia vždy zásadne tie, ktoré v danej chvíli vyhovujú Bidenovej administratíve. Je to fraška. Kým svet je už celé mesiace paralyzovaný v očakávaní, kedy sa začne sľubovaná veľká ukrajinská protiofenzíva, v skutočnosti Kyjev túto vojenskú operáciu už dávno rozpútal, a volá sa – dezinformačná kampaň. Uskutočňuje sa najmä odvádzaním pozornosti na falošné ciele, aby sa zvýšila pravdepodobnosť efektu prekvapenia. Zdá sa, že súčasťou tejto dezinformačnej kampane je aj magisterka Čaputová, ktorá sa v žiadnom prípade nespráva ako prezidentka Slovenskej republiky, ale ako osobitná vyslankyňa Volodymyra Zelenského a tlmočníčka jeho posolstiev.

Už však naozaj stačilo. Mali by sme si uvedomiť, že to, čo sa ukrajinskému prezidentovi mimoriadne darí, je citové vydieranie, inak povedané – vyvolávanie pocitu viny v západných krajinách.

Ľudia ako Čaputová, Heger, Káčer, Naď, ale aj Pavel či Fiala tieto emócie zneužívajú na to, aby zasa vyvolali alebo znásobili tento falošný pocit viny v domácom obyvateľstve. Mali by sme sa však spamätať a odmietnuť túto manipuláciu tak, ako to urobilo Maďarsko alebo Izrael. Keď Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Izraela, mal v Tel Avive pôsobivú reč ako zvyčajne s množstvom požiadaviek. Izraelskí predstavitelia mu však odpovedali veľmi asertívne a ich stanovisko priblížil už spomínaný Robert Castel: „Pozrite sa, čo vám my dlhujeme? Vôbec nič. Keď tú vojnu prehráte, tak ju bohužiaľ prehráte. Je to váš problém, nie náš. Práve tak ako ste neprišli bojovať na strane Izraela, keď bojoval s arabskými štátmi v roku 1948 alebo neskôr. Nedlhujeme vám nič. Absolútne nič. Radi vám poskytneme humanitárnu pomoc, ale to je všetko.“ Znie to cynicky, ale Izrael iba sebavedomo a suverénne tlmočil to isté, k čomu bude donútený v nejakej fáze aj Západ, ktorý to povie Kyjevu oveľa pokryteckejším a neúprimnejším jazykom. Keď sa však rozhliadnete kdekoľvek po svete, emočné vydieranie postavené na úspešnej manipulácii verejnej mienky funguje iba na Západe.

Takže, prestaňte s tým divadlom, pani Čaputová. Chceme čo najrýchlejšie mierové rokovania bez podmienok ruských či ukrajinských, chceme mier, nie víťazstvo Ruska či Ukrajiny, chceme tvorivé úsilie o mier presne tak, ako po ňom už celé mesiace volá pápež František a vy ste voči jeho apelom hluchá a slepá, hoci sa ho pokrytecky dovolávate. Už naozaj stačilo. Už ani jeden mŕtvy navyše. Nič nie je dôležitejšie ako okamžité zastavenie krviprelievania. Pre tento cieľ ste nepohli ani prstom. Ak to nechcete, nemáte morálne právo hladkať a objímať malé deti a zneužívať ich na svoju špinavú kampaň.