Zásadné Ficovo vyhlásenie: boli šokovaní, že máme vlastný názor? Musia si zvykať!

Bratislava 26. apríla 2023 (HSP/Foto:Screenshot TA3)

Je Slovensko ešte zvrchovaný štát? Alebo už nám bola skutočná štátnosť plazivým spôsobom odňatá? Ako odpovedal na podobnú otázku, i keď trochu zaobalenejšie položenú, bývalý trojnásobný premiér Robert Fico?

Predseda strany Smer-slovenská sociálna demokracia Robert Fico bol v utorok hosťom relácie Téma dňa televízie TA3. Odznelo tam dosť zaujímavých vecí, celú reláciu môžete vidieť tu. Jedna z tém, ktoré boli preberané, je však obzvlášť zaujímavá. Vlastne tá úplne kľúčová. Je ešte Slovensko suverénnym štátom? Pripomeňme si tú časť rozhovoru.

Moderátor Peter Bielik, ktorý inak, v porovnaní napríklad trebárs s takým Ilievom či Dírerom patrí ešte medzi tých relatívne lepších, položil Ficovi otázku: „Ako sa počúvalo veľvyslancom USA, Veľkej Británie a EÚ na tom stretnutí, ktoré ste spomínali (išlo o pondelkové stretnutie, o ktorom sme informovali tu, pozn. red.), že v zahraničnej politike chcete presadzovať suverénnu zahraničnú politiku Slovenska? Zároveň chcete zostať v EÚ i NATO, nehovoria vám oni niečo také, že to už má byť spoločná politika EÚ a NATO, už teda keď sme ich členmi, a nie suverénna naša?“

Fico na túto, keď sa nad tým zamyslíte, v podstate neuveriteľnú otázku odpovedal: „Bol by som nerád, keby nás niekto vychovával ako malé deti. Pamätám si zasadnutia Európskej rady, ktoré sa začínali vždy tak, že sme čakali hodinu, lebo sa stretol francúzsky prezident s nemeckou spolkovou kancelárkou, potom nám oznámili výsledky rokovania a zasadnutie Európskej rady dopadlo presne tak, ako sa dohodli Nemci s Francúzmi.

Sebavedomá a suverénna politika sa musí vrátiť. Slovensko je dnes bez akejkoľvek vlastnej suverénnej zahraničnej politiky, je v područí EÚ – a EÚ je v totálnom područí USA.

Keby ste videli to stretnutie s veľvyslancami, videli by ste, že to jednoznačne riadil americký veľvyslanec. Bolo evidentné, že EÚ nie je schopná prísť s nejakými vlastnými názormi. Preto ja mimoriadne vítam, čo hovorí francúzsky prezident Macron. Hovorí o strategickej autonómii Európskej únie v zásadných otázkach. Musíme sa odtrhnúť od dominancie Spojených štátov amerických.“

Moderátor Bielik pokračoval otázkou: „Suverénna politika EÚ alebo Slovenska?“

Fico: „Sú tu tri stupne. Každá krajina, ktorá je členským štátom EÚ – a nám na členstve v EÚ záleží – má samozrejme predovšetkým záujem na spoločných európskych cieľoch. Ale sú aj individuálne národné záujmy Slovenskej republiky, a tie súčasná vláda vôbec nepresadzovala, len pritakávala.

Veľvyslanci boli z nás šokovaní. My odrazu hovoríme iné názory: hovoríme, že nebudeme dodávať zbrane na Ukrajinu. Povedal som, že budeme vetovať napríklad sankciu, ktorá by zakázala dovážať jadrové palivo. Povedali sme americkému veľvyslancovi, že ďakujeme pekne, my žiadne vrtuľníky Vipery nepotrebujeme – to je výmysel Naďa alebo neviem koho iného. Čiže musia si zvyknúť, že budeme hovoriť vlastné názory, tak ako sme to hovorili aj v minulosti. Spomeňte si, ako sme zastavili povinné migračné kvóty, keď som vetoval rozhodnutie Európskej rady, ako sme vrátili vojakov z Iraku naspäť na Slovensko.“

Bielik potom namietol, že Fico kedysi chcel Slovensko dostať do jadra EÚ, Fico odpovedal, že to stále platí, veď Slovensko dosiahlo najvyššiu formu európskej integrácie, aká sa dá – sme v Schengene a máme euro, čo naši susedia nemajú. Debata potom už od témy slovenskej zvrchovanosti odbočila, pokračovala témou nesvojprávnosti európskej politiky vo veci zásobovania Ukrajiny zbraňami, ako to vyhovuje Spojeným štátom. Ostaňme však pri neuveriteľnej Bielikovej otázke, či ešte má byť politika Slovenska (v tomto prípade bola reč len o tej zahraničnej, ale ide o princíp) suverénna, keď už sme v EÚ a NATO. Aby bolo jasné, toto nie je obvinenie pána Bielika, ale zamyslenie nad absurditou, že sa takáto téma vôbec môže dostať na pretras.

Demokratický suverénny štát je, keď si ľudia vo svojej krajine svoje veci spravujú sami. Všetky veci, teda aj to, ako sa chcú správať voči iným národom, čiže svoju zahraničnú politiku. Ak nejaký štát túto možnosť nemá, tak nie je demokratickým suverénnym štátom a je otázka, či je vôbec namieste ho nazývať štátom a nie závislým, vazalským územím. Toto sú úplné základy chápania demokracie a ten, kto tomu nerozumie, by mal zvážiť, či neodovzdať občiansky preukaz, lebo si ho nezaslúži.

A už to, že sa vôbec o takomto niečom začína verejne hovoriť, že je tu vôbec debata o tom, či náhodou nie je potrebné rešpektovať narušenie suverenity štátu, smrdí podozrením, či sa niekde nestala vážna vlastizrada. Veď ako by sme sa pozerali na to, a ako by sa asi majitelia štátnej moci tvárili, keby niekto začal spochybňovať iné prejavy suverenity štátu?

Keby sa napríklad pán Bielik spýtal, či ešte majú policajti právo kontrolovať doklady a zatýkať zločincov. Alebo keby sa pán Bielik spýtal, či ešte občania musia dodržiavať zákony a platiť dane. Všetci vieme, čo by sa stalo a kam by vás veľmi rýchlo umiestnili, keby ste tieto aspekty štátnej moci začali ignorovať. Zato podľa úplnej samozrejmosti, s akou pán Bielik tú svoju otázku položil, zdá sa, že narúšanie štátnej suverenity v oblasti zahraničnej politiky je v tomto hegeromatovičovskom absurdistane zrejme celkom samozrejmou vecou.

A hlavne celkom beztrestnou. To by mohol byť celkom zaujímavý námet na zamyslenie, čo poviete? Slovenský národ totiž nikdy, opakujem, nikdy nedal v žiadnych voľbách ani referende žiadnej moci mandát na to, aby ho akejkoľvek suverenity zbavila. Takýto mandát občania nedali ani v referende o vstupe do EÚ, o tomto nemôže byť žiadnej pochybnosti, pretože EÚ v tom čase bola len združením suverénnych štátov a na dnešnú hybridnú totalitnú kryptofederáciu sa zmenila až postupne, plazivo, po pochybnom a nelegitímnom prijatí Lisabonskej zmluvy.

P.S. Dnes nám v TA3 ukázali, že v predaji je už Barbie s Downovým syndrómom. To nie je žart, naozaj si ju môže každý kúpiť. Ako symbol totálnej debilizácie más. Sláva Ukrajine!

Súvisiaci článok: Robert Fico: Veľvyslancov sme pozvali preto, aby dopredu vedeli naše postoje v prípade účasti vo vláde