Washington 4. februára 2023 (HSP/Foto:Screenshot Twitter)
Hrozí, že kolaps vo Washingtone sa zmení na sebanaplňujúce sa proroctvo: Bežné medzištátne vzťahy sa stanú plnohodnotnou krízou, píše Jake Werner pre Responsible Statecraft
Štátny tajomník Antony Blinken dnes ráno odložil dlho očakávanú cestu do Číny v reakcii na údajné pozorovanie čínskeho sledovacieho balóna nad americkým územím.
Napriek ubezpečeniam Pentagónu, že balón nepredstavuje “žiadne riziko pre komerčné letectvo, vojenské prostriedky alebo ľudí na zemi”, členovia Kongresu využili tento incident na vyvolanie obáv z Číny. “Je to hrozba priamo tu doma. Je to hrozba pre americkú suverenitu a je to hrozba pre Stredozápad – v miestach, v ktorých žijem,” povedal predseda výboru Snemovne reprezentantov pre Čínu Mike Gallagher (R-Wis.).
“Veľký čínsky balón na oblohe a milióny čínskych balónov TikTok na našich telefónoch,” napísal na Twitteri senátor Mitt Romney (R-UT). “Zatvorme ich všetky.”
Zahraničné sledovanie citlivých miest v USA nie je novým fenoménom. “Je to faktom od úsvitu jadrového veku a s príchodom satelitných sledovacích systémov sa už dávno stal každodenným javom,” ako hovorí môj kolega a bývalý analytik CIA George Beebe.
Sledovanie cudzích krajín zo strany USA je takisto úplne bežné. Zber spravodajských informácií veľmocami o sebe navzájom je skutočne jednou z najbanálnejších a najvšeobecnejších skutočností medzinárodných vzťahov. Veľké krajiny dokonca špehujú svojich vlastných spojencov, ako keď americká rozviedka odpočúvala mobilný telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Zvyčajne, aj keď je takéto sledovanie namierené proti Spojeným štátom zo strany konkurenčnej mocnosti, neohrozuje bezpečnosť Američanov a predstavuje zvládnuteľné riziko pre miesta, kde je utajenie najdôležitejšie. V kontexte rýchlo rastúceho napätia medzi USA a Čínou však môžu takéto predvídateľné incidenty rýchlo prerásť do nebezpečných konfrontácií.
V takejto situácii zainteresované strany pretvárajú banálne a univerzálne správanie všetkých veľkých štátov na jedinečne hrozivú vlastnosť iba protivníka. Komentátori kričia o perfídnosti toho druhého, politici vyzývajú na konfrontáciu a tieto jednostranné útoky sa využívajú na vybičovanie ľudového nacionalizmu.
Takto hrozí, že rozpad vo Washingtone kvôli čínskemu balónu sa stane sebanaplňujúcim sa proroctvom: strašenie zvládnuteľnou hrozbou urýchli nábeh na deštruktívnu konfrontáciu s Čínou, čím sa to, čo bolo kedysi každodenným javom, zmení na veľké nebezpečenstvo.
Na to, aby sme si predstavili, čo je dnes v stávke, sa nemusíme pozerať ďalej ako na incident na ostrove Hainan v roku 2001, keď sa americké špionážne lietadlo pri pobreží Číny zrazilo s čínskym vojenským lietadlom. Výsledkom tejto zrážky bola strata čínskeho pilota a neoprávnené núdzové pristátie amerického špionážneho lietadla na čínskom území. Posádka bola následne vzatá do čínskej väzby a zadržiavaná 10 dní, kým sa diplomatický incident nevyrieši, pričom Washington doručil list vyjadrujúci ľútosť a smútok.
Ako ukázal incident na ostrove Hainan, práve vo chvíľach najväčšieho napätia je diplomacia najdôležitejšia. Je veľmi potrebná osobná diskusia medzi vedúcimi predstaviteľmi USA a Číny, aby sa zabezpečilo, že tieto incidenty budú starostlivo zvládnuté a potlačené. Zdá sa však, že toxická politika prevládajúca vo Washingtone presvedčila Bidenovu administratívu, aby odvolaním Blinkenovej cesty ešte viac obmedzila komunikáciu s Pekingom.
Podľahnutie tlaku jastrabov vo Washingtone, ktorí pravidelne zveličujú hrozbu, ktorú Čína predstavuje pre americkú bezpečnosť, ich len povzbudí, aby urýchlili cyklus rastúceho nepriateľstva medzi Pekingom a Washingtonom. Keďže čoraz viac záujmov – od dodávateľov zbraní cez monopolné korporácie až po podporovateľov investícií do infraštruktúry – využíva nepriateľstvo veľmocí na presadzovanie svojich zámerov, priestor pre realistickejšie vzťahy s Čínou sa bude stále viac uzatvárať. Spojené štáty sa ocitnú v pasci príliš militarizovaného prístupu k výzvam, ktoré predstavuje vzostup Číny, a budú smerovať talent a zdroje Američanov do medzinárodných konfliktov namiesto toho, aby riešili skutočne existenčné výzvy, ako je zmena klímy, pandemické choroby a globálny rast a finančná stabilita.
Ak necháme vojnových jastrabov určovať americkú agendu v súvislosti s Čínou, môže to skončiť len katastrofou. Konflikt nie je nevyhnutný, ale vyhnúť sa katastrofálnej vojenskej konfrontácii medzi USA a Čínou si bude vyžadovať tvrdú diplomaciu – nie neangažovanosť.