Všetko, čoho sa dotkne táto garnitúra, je v ohrození. Sú na rade kultúrne pamiatky?

Odoberajte nás cez

0

23. februára 2022

Bratislava 23. februára 2022 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Človek ani nestačí sledovať, čo všetko osvedčené a v mnohých ohľadoch aj z európskeho pohľadu špičkové, idú terajší vládcovia Slovenska za každú cenu zmeniť. Akoby všetko, čo tu bolo doteraz bolo zlé, a treba ho reformovať, často vlastne deformovať. A chcú to urobiť čo najrýchlejšie, v zásade bez diskusií s odborníkmi. Nehľadiac na tzv. protipandemickú likvidáciu množstva drobných prevádzok a obchodov, už sa im podarilo zrušiť celý rad nemocníc, narušiť systém národných parkov, chrániť medvede a nie ľudí, pokúsili sa oklieštiť súdnictvo – zatiaľ s polročným odkladom, proti reforme vysokých škôl protestujú profesori i študenti, a zdá sa, že na rade sú kultúrne pamiatky, teda všetko to, čím sa pýšime, čo svedčí o našej dávnovekosti a historickosti.

Na Slovensku máme nehnuteľné a hnuteľné národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Ich evidencia a starostlivosť o ne je v pôsobnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, na ktorých pracuje okolo 200 pamiatkarov – na porovnanie v dvojnásobne väčšom Česku ich je 2000. Ich práca je finančne hodnotená biedne, ale vďaka ich úsiliu i vynaliezavosti a preberaniu zahraničných skúseností, stále máme na Slovensku 17 103 pamiatkových objektov a 35 488 pamiatkových predmetov.

Pritom každý rok asi 10 pamiatok zanikne, jednoducho prestane existovať. Niektoré zhoria, ako napríklad pred desiatimi rokmi Krásna Hôrka – tú našťastie zachránime. Ak by teda naša pamiatková starostlivosť potrebovala zmenu, tá by mala pamiatkarov posilniť a nie – oslabiť.

Bývalá ministerka a súčasná nezaradená poslankyňa NR SR Ľubica Laššáková, považuje túto situáciu v rezorte kultúry za veľmi vážnu. Zodpovednosť je podľa nej na šéfke rezortu Milanovej.

Zvuk: Laššáková 1

Novela zákona o výstavbe, ktorá je už v parlamente pred druhým čítaním, obsahuje návrh na zmenu krajských pamiatkových úradov na špeciálne stavebné úrady pre národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a územia svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Podľa mnohých odborníkov zákon ohrozí naše kultúrne dedičstvo. A tak viaceré ikonické pamiatky – Spišský hrad, Oravský hrad, hrad Devín, Nový zámok v Banskej Štiavnici či Dóm svätej Alžbety v Košiciach, hrad Strečno, historická mestská radnica v Bardejove, Stará radnica v Bratislave, bratislavský Slavín, hrad Beckov, Budatínsky hrad, Zvolenský zámok či Dóm sv. Martina v Bratislave – 15. februára večer na protest „zhasli“ alebo vyvesili na tieto budovy čierne zástavy.

„Je to symbolický krok k tomu, čo nás čaká, ak parlament schváli nový návrh zákona o výstavbe,“ vyhlásila iniciatíva, ktorú zverejnila organizácia Čierne diery. Systém ochrany pamiatok na Slovensku podľa nich v súčasnosti nie je dokonalý, ale transformácia na stavebné úrady pripravovaná rýchlo a bez legislatívneho, organizačného a finančného zabezpečenia bude, ako tvrdia, znamenať paralýzu odbornej práce pamiatkarov a ohrozenie pamiatok. Podľa bývalej ministerky kultúry Laššákovej môže ísť aj o zámer.

Zvuk: Laššáková 2

Návrh novely zákona o výstavbe určuje pre rôzne druhy stavieb podľa povahy a významu danej stavby špecializovaný stavebný úrad. Majú ním byť aj krajské pamiatkové úrady, a to pre stavby, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, ďalej pre stavby v pamiatkovej rezervácii a pre stavby nachádzajúce sa na území zapísanom do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Úloha vydávať pre tento okruh stavieb stavebné, respektíve kolaudačné rozhodnutia podľa návrhu bude pre pamiatkarov priveľmi náročná a časovo ohraničená. Ako už povedala bývalá ministerka kultúry Laššáková, ak rozhodnutie nestihnú vydať do stanoveného termínu, bude sa to považovať za súhlas! Hrozí teda, že sa takto zdevastujú pamiatkové rezervácie či zóny a vyrastú na nich mrakodrapy.

Až sa núka otázka: nie sú tieto zmeny ústretové voči investorom a developerom?

Vo vyjadrení pre Hlavné správy to nevylúčil ani poslanec Národnej rady a starosta obce Stará Bystrica Ján Podmanický.

Zvuk: Podmanický 1

Nesúhlas s novelou zákona vyjadrili viacerí ochrancovia kultúrneho dedičstva, správcovia hradov, vlastníci a správcovia pamiatok, mestá a obce, architekti, etnografovia, archivári, či akademici, konkrétne aj dekan Fakulty architektúry STU a predseda Pamiatkovej rady pri ministerstve kultúry Pavel Gregor. Ten, podobne ako aj ďalší oslovení odborníci, našu ponuku vyjadriť sa, neakceptoval.

Už vo februári odmietla zmenu krajských pamiatkových úradov na špeciálne stavebné úrady aj Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV. Vyzvala poslancov aj na prehodnotenie navrhovanej kompetencie projektanta. Archeológom sa nepozdáva, že by projektant, ktorého úlohou je sumarizovať všetky pripomienky v rámci konania o stavebnom zámere, mohol neakceptovať pripomienky uvedené v záväznom stanovisku, napríklad požiadavku na vykonanie archeologického výskumu na mieste stavby. Vznikne riziko, že projektant, financovaný stavebníkom, uprednostní záujmy stavebníka pred oprávnenými požiadavkami krajského pamiatkového úradu. Obávajú sa nenávratných škôd. „Súčasný systém ochrany archeologického dedičstva, zavedený do praxe v roku 2002, sa ukázal ako životaschopný, najväčšie trecie plochy sa počas ostatných 20 rokov podarilo odstrániť,“ uviedla archeologická spoločnosť vo svojom stanovisku.

Protestujúci pamiatkari upozornili, že nový zákon je veľkým nepochopením toho, čomu sa pamiatkari venujú, majú venovať a aké sú problémy pamiatok na Slovensku. Namiesto zvyšovania odbornosti a zlepšovania služieb poskytovaných občanom čaká pamiatkarov neexistujúci počítačový program a množstvo byrokracie.

Kritizujú, že pripomienky odbornej verejnosti a pamiatkarov dosiaľ neboli akceptované. Ono je to pri týchto vladároch už typické. Pripomienkami odborníkov sa nezvyknú zaoberať, ako napríklad pri príprave vojenskej zmluvy s USA v parlamente ani len nedali slovo generálnemu prokurátorovi. O diskusiu ide aj generálnemu riaditeľovi Slovenského národného múzea Branislavovi Pánisovi.

Zvuk: Pánis

Podľa informácií TASR ministerstvo kultúry na protesty reagovalo tým, že sa jeho zástupcovia stretnú s predstaviteľmi Pamiatkového úradu i krajských pamiatkových úradov, a budú s nimi o pripravovaných zmenách diskutovať. Navrhovaná reforma má podľa ministerstva priniesť transparentnejšie procesy a posilniť kompetencie pamiatkarov v rozhodovacom procese. Počíta sa vraj aj so zvýšením kapacít zamestnancov a potrebných finančných prostriedkov.

Rezort kultúry, ktorý už „zreformoval“ napríklad starostlivosť o Múzeum SNP, deklaruje, že veľkú väčšinu pripomienok pamiatkarov spracovali a presadzovali v procese tvorby zákona. Pre terajšie vedenia rezortov, nielen kultúry, je typický alibizmus: my sme to chceli, ale nedalo sa.

Čo si o tomto prístupe myslí exministerka kultúry, teraz rady Laššáková?

Zvuk: Laššáková 3

Určitá šanca, že zákon napokon neschvália tu je. Hovorí poslanec Ján Podmanický.

Zvuk: Podmanický 2

Aj keď nádej umiera posledná, pri týchto zákonodarcoch nič nie je isté.

Dagmar Vanečková