Trollovia z Kyjeva tentoraz zaútočili na Macrona, upozorňuje exminister

Bratislava 7. decembra 2022 (HSP/Foto: TASR/AP-Thibault Camus)

Vojna raz musí skončiť. A je nepravdepodobné, že skončí vojenským víťazstvom, jediným rozumným spôsobom jej ukončenia sú mierové rokovania. Koniec koncov takým spôsobom končia takmer všetky vojny. Ignorovanie oprávnených bezpečnostných záujmov jadrovej mocnosti je hazard, ktorý ohrozuje celú planétu, nielen priamych účastníkov konfliktu. Bezpečnosť Európy bez Ruska je nebezpečnou fikciou, už dávnejšie na to upozornila napríklad Merkelová. Svoj pohľad na situáciu priniesol na sociálnej sieti Juraj Draxler

Prezident Macron po návrate z USA francúzskej televízii povedal: “Jedna z otázok, ktoré treba riešiť – a ide o niečo, o čom vždy hovoril prezident Putin – je ruská obava z rozširovania NATO a možného rozmiestnenia takých zbraní, ktoré by boli pre Rusko hrozbou.”

Tiež povedal, že Rusko musí pri rokovaniach o mieri dostať v tomto smere garancie. Inými slovami, len zopakoval to, čo roky hovoria poprední diplomati a vojenskí odborníci, vrátane amerických. Rusko má celkom legitímne obavy z toho, aké zbraňové systémy by sa mohli dostať nebezpečne blízko k tým častiam ich územia, kde to je pre Rusov strategicky úplne neprijateľné.

Rovnako, ako USA v minulosti namietali nielen proti sovietskym raketám na Kube ale o 20 rokov neskôr pri náznakoch, že Sovieti by si tam mohli spraviť ponorkovú základňu, zopakovali, že akékoľvek inštalácie, ktoré môžu slúžiť strategickým zbraniam tak blízko USA sú pre nich absolútne neprijateľné. A Sovieti to aj potom naozaj dodržiavali, poznamenáva Draxler.

“Pred Macronom o bezpečnostnej architektúre prijateľnej pre Rusko hovorila už Merkelová, ale vzhľadom na to, že už nie je kancelárkou, jej slová majú oveľa menšiu váhu. Minulý mesiac dokonca naznačila, že v lete minulého roku mala snahu s Rusmi dospieť k nejakej dohode, ale vzhľadom na to, že bola na odchode z postu, už nemala dostatočne silnú vyjednávaciu pozíciu. Od Macrona ide o jeden z viacerých signálov posledných týždňov, že v prostredí západných vlád už niektorí začínajú mať vojny aj dosť. Minimálne časti priemyselníkov to už musí prekážať. Pričom, na druhej strane, spokojní môžu byť aj jastrabi, Rusko bude mať teraz roky pomerne vážne minimálne hospodárske problémy, možno aj spoločenské. (Teraz sú ľudia pomerne zjednotení, ale napríklad niekde chaoticky organizovaná mobilizácia a najmä miestami katastrofálne nezvládnuté nasadenie mobilizovaných na front už spustili nahnevané bublanie.)Ak nie rovno dnes, možno na jar už bude vôľa sadnúť k rokovaciemu stolu,” píše Draxler vo svojom statuse a dodáva:

“A, samozrejme, Macron by neodmietol rolu mierotvorcu – úplne otvorene k tomu vyslal signál. V EÚ je teraz nebývalé napätie medzi špičkou Francúzska a Nemecka o to, kto bude neformálnym vodcom únie a Macron to nehrá úplne zle. Nemecké oslabenie v dôsledku ukrajinského konfliktu mu len pomáha. Každopádne, odozva prišla. Ak sa niekde na svete nájde podobná zmes hlúposti (ak by toto nebol diplomatický post, skoro by som povedal až debility) a arogancie ako v bratislavských kaviarňach, tak je to v Kyjeve.”

Jediný, do koho sa kyjevskí predstavitelia ešte s dychberúcou aroganciou nepustili, boli americkí činitelia – v Kyjeve prekusli aj to, keď náčelník spojených štábov Milley pred mesiacom okrem iného vypustil do éteru asi pomerne realistické čísla ruských ale aj ukrajinských strát (približne stotisíc mŕtvych a ťažko ranených vojakov na každej strane). Inak si to od nich zlízol hocikto, vrátane nemeckého prezidenta či premiéra, pripomína exminister.

A teraz sa s rovnakou aroganciou pustili do Macrona.

“Najostrejší bol asi tajomník ich bezpečnostnej rady, ktorý sa ironicky pýtal, či Macron predá Ukrajinu namiesto požadovania nového Norimbergu a dodal, že jediné, čo je zárukou mieru, je demilitarizované a denuklearizované Rusko. A celkom predpovedateľne podobné kriky prišli ako od predstaviteľov z Pobaltia, tak od všelijakých “analytikov” (propagandistov) v našom regióne. Samozrejme, jedného dňa si aj tak budú musieť zjesť kravaty, lebo čím iným, ako vyjednávaním sa konflikt skončí? Ale týmto ľuďom to prekážať nebude, rýchlo si nájdu nejaké ďalšie zdroje peňazí za ktoré budú môcť “analyzovať” a moralizovať. Bohužiaľ, tie signály nie sú zatiaľ také silné, aby to vyzeralo na nejaký skorší koniec konfliktu. Treba zopakovať, že naozaj pre obe krajiny nepríjemne krvavého,” konštatuje v závere svojho príspevku Juraj Draxler.