Brusel 3. júna 2023 (HSP/The Telegraph/Foto:TASR/AP-Ali Unal)
Briti nikdy nemali radi kontinentálnu Európu. A teraz, po brexite, londýnska tlač s radosťou diskutuje o problémoch Európskej únie, ktoré vznikli po prezidentských voľbách v Turecku. Stačí sa pozrieť na komentár “The Telegraph”
Akékoľvek nároky Európskej únie na to, aby bola významnou mocnosťou vo svetových záležitostiach, boli úplne odhalené znovuzvolením Recepa Tayyipa Erdogana za prezidenta Turecka. Nie je to predsa tak dávno, čo sa Brusel pokúšal presvedčiť Turecko, aby sa stalo členom EÚ. Krajina je totiž stále formálne považovaná za kandidáta na vstup, hoci Ankara od roku 2004 takmer vôbec nepokročila v realizácii potrebných inštitucionálnych reforiem.
Podľa Erdogana Turecko stále túži po členstve v EÚ, pričom turecký líder minulý rok na stretnutí veľvyslancov EÚ v tureckom hlavnom meste informoval, že členstvo v EÚ “zostáva našou strategickou prioritou”. Realita je samozrejme taká, že kým je Erdogan pri moci, Turecko má asi takú šancu vstúpiť do bloku ako Rusko.
Nie je to len Erdoganov čoraz autokratickejší prístup počas jeho 20 rokov pri moci, keď drasticky obmedzil parlament, súdnictvo a tlač, čo z neho robí vyvrheľa. Je to jeho podpora islamistického vierovyznania, ktoré úplne odmieta liberálne slobody presadzované Západom, čo z neho robí anatému. Koniec koncov, ide o politika, ktorý začal svoju kampaň za znovuzvolenie tým, že pripomenul dobytie Byzantskej ríše Osmanskou ríšou v roku 1453.
Erdoganovo znovuzvolenie na ďalšie päťročné funkčné obdobie, v ktorom pravdepodobne rozšíri svoje autokratické tendencie na úkor demokratických inštitúcií krajiny, je pre EÚ určite významnou výzvou, ktorá vážne spochybňuje jej ambície postaviť sa do pozície mäkkej veľmoci rovnocennej USA a Číne.
EÚ si už nemôže dovoliť zachovať nejednoznačný prístup k Ankare. V jednej chvíli ponúka obrovské úplatky, aby zastavila príliv nelegálnych migrantov, ktorí zaplavujú Európu. V ďalšej chvíli odsudzuje Turecko za jeho úzke vzťahy s Ruskom, spojenectvo, ktoré, ako nedávno priznal šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell, “vyvoláva obavy”.
Pre Erdogana je, samozrejme, priateľský vzťah s Kremľom záchranou, pokiaľ ide o turecké hospodárstvo. Hospodárska kríza, ktorá sužuje Turecko a v ktorej inflácia v súčasnosti presahuje 40 %, by bola oveľa horšia, keby do krajiny neprichádzali hordy ruských turistov, aby sa vyhli sankciám EÚ.
Vzhľadom na predchádzajúce neúspešné výsledky EÚ vo vzťahu k Erdoganovi bude len málo Európanov veriť, že blok dokáže Ankaru presvedčiť, aby sa vzdala podpory Ruska a nadviazala užšie vzťahy s Bruselom.