Tak kto nakoniec prelezie cez päťpercentnú prekážku do Národnej rady?

Bratislava 11. marca 2023 (HSP/Foto: Screenshot Facebook/Robert Fico)

Voľby sa blížia, ale stále nie je nič jasné ani rozhodnuté. Tohtotýždňové prieskumy dopadli pomerne optimisticky pre Smer-SSD, lenže ani víťazstvo smerákom nezaručuje, že budú vo vláde – na to by potrebovali aj ďalších partnerov

Ako to teda vyzerá? Vedie Smer-SSD, v tohtotýždňových prieskumoch figuruje na prvom mieste (Ipsos 16,2 percenta, Vox Politico 21,6 percenta). Bez ohľadu na to, či je niekto fanúšikom Smeru alebo nie, musí objektívne konštatovať, že Smer-SSD od svojej reinkarnácie riadne šliape do pedálov. Ich čísla stúpajú a momentálne nie je dôvod, aby začali klesať, hoci pred voľbami na nich globalisti a ich mainstream nepochybne narafičia nášľapné míny.

O poznanie horšie to má Hlas-SD, ktorý ani zďaleka nie je taký aktívny a viditeľný. Ich hranie sa na drahú nevestu už mnohých voličov prestalo baviť a počet tých pôvodných voličov Smeru, ktorí po Kuciakiáde hľadali alternatívu bez Fica, čo je asi najväčšia zásobáreň voličov Hlasu, sa s postupujúcim časom aj prirodzene bude iba scvrkávať. Nášľapné míny budú pripravené aj na nich, ale predovšetkým bude rozhodovať ten moment, keď s blížiacimi voľbami začne byť čoraz jasnejšie, kto s kým chce ísť do partie. Definitívne odkrytie kariet môže Pellegrinimu z percent ubrať, o tom sú presvedčení takmer všetci pozorovatelia. V najnovších prieskumoch im preferencie vyšli vzácne vyrovnane (Ipsos 16,0 percenta, Vox Politico 16,2 percenta).

V oboch prieskumoch bolo tretie Progresívne Slovensko (Ipsos 11,1 percenta, Vox Politico 12,3 percenta). Mnohí ľudia neveriacky krútia hlavami, kto preboha môže voliť takúto stranu, lenže je to naozaj tak: mladí ľudia chcú voliť progres. Je to podobný mechanizmus, aký kedysi fungoval pri politicky bezvedomých voličoch KDH, ktorí, nezaujímajúc sa o politiku, netušiac o reálnych súvislostiach volili na princípe „som kresťan, teda volím KDH“. Mládež je dnes programovaná podobne: „sme moderní, nechceme stariny, teda sme progresívni“. Strana bez tvárí, na čele s pološialeným europoslaneckým fanatikom tie hlasy naozaj dostane.

Štvrtá je Republika (Ipsos 8,6 percenta, Vox Politico 9,7 percenta). Tu bude veľa závisieť od toho, koľko hlasov prepadne pod päťpercentnú čiaru ponoru tiežvlasteneckým stranám, ktoré „chcú pomôcť Slovensku“, a pomôžu mu tak, že veľká časť „národných“ hlasov bude spláchnutá do záchoda. Zatiaľ to vyzerá na SNS (Ipsos 3,0 percenta, Vox Politico 1,9 percenta), ĽSNS (Ipsos 2,2 percenta, Vox Politico 1,7 percenta), Vlasť, Národná koalícia, Socialisti, KSS, SHO…

Za Republikou je sa zvykla pohybovať skupinka strán dnešnej koalície, ktorým prieskumy zvyčajne dávajú viac ako 5 percent, asi aby ich voličov príliš nezneistili: Sme rodina, SaS, KDH a OĽaNO. Kým osud SaS, KDH a Sme rodina je neistý, v prípade OĽaNO je to teraz už inak: už párkrát sa ocitlo pod čiarou a potom, ako tento vrak subjektu (ktorý naposledy vyhral voľby s neuveriteľnými 25 percentami!) opustil veľký balík dôležitých ľudí, na čele s dočasne povereným premiérom Hegerom, tak by bolo naozaj veľkým prekvapením, keby sa ešte niekedy dostal do parlamentu. (Momentálne čísla OĽaNO: Ipsos 4,8 percenta, Vox Politico 6,9 percenta.)

Všetky ostatné subjekty sú v tejto chvíli „podčiarové“ a pravdupovediac, zatiaľ to nevyzerá, že by mali šancu dramaticky narásť. Možno s výnimkou strany Demokrati, s ktorou hrajú podaktorí prieskumníci trochu podozrivú hru. Hoci ešte len tento týždeň bola založená, už figuruje v prieskumoch, ktoré boli údajne robené hneď po tlačovke, kde oznámili založenie strany. Namerali jej takmer päť percent. Isté je, že bude kanibalizovať najmä OĽaNO, ale ak by sa Hegerovi a spol. podarilo rásť, tak by to bolo aj na úkor ďalších zo strán vládnej koalície, a teda by mohli potopiť napríklad aj SaS. To všetko sa však ešte uvidí.

Tak či onak, zatiaľ je veľmi ťažké predvídať ako voľby dopadnú, pretože príliš veľa subjektov je blízko k päťpercentnému kvóru, čo robí každú matematiku špekulatívnou. O to viac, samozrejme, že stále nie je definitívne jasné ani to, či sa Hlas bude chcieť pridať naľavo alebo napravo. Isté však je, že bez Hlasu-SD by sa za daných okolností stabilná väčšinová vláda zostaviť nedala.

Dlhodobo, už veľa mesiacov vyzerajú reálne iba dva scenáre: jeden, pri ktorom by sa Hlas spojil som Smerom a niekým ďalším (Republika? Sme rodina?) a druhý, pri ktorom by sa Hlas spojil s PS a tým zvyškom globalistov, ktorí by sa dostali do parlamentu (Sme rodina? SaS? KDH? OĽaNO? Demokrati? Aliancia?). V tomto sa už veľmi dlho nič nezmenilo a vyzerá byť čoraz pravdepodobnejšie, že sa do volieb ani nezmení – to by sa muselo čosi dramaticky zmeniť. A to sa môže stať – hoci spravidla sa to stáva pre občana k horšiemu.