Bratislava 4. apríla 2023 (HSP/Foto:Pixabay )
Svetové hospodárstvo možno čaká “stratené desaťročie”. Miera rastu na celom svete klesá už 20 rokov a bude ešte nižšia ako v predchádzajúcich dvoch desaťročiach
Toto je posolstvo knihy Zhoršujúce sa vyhliadky dlhodobého rastu, ktorú vydala Svetová banka. Obsahuje výsledky výskumov jedenapoltuctového tímu ekonómov tejto banky.
Nulové tempo rastu svetovej ekonomiky bolo 3,5 %, v roku 2010 už 2,6 % a v rokoch 2022 – 2030 klesnú na 2,4 %, predpovedajú ekonómovia Svetovej banky.
V rozvíjajúcich sa ekonomikách bude spomalenie výraznejšie, pričom potenciálny rast klesne zo 6 % ročne v nultých rokoch na 4 % v roku 2020.
“Svet by mohla čakať ďalšia globálna recesia. Vojna na Ukrajine by sa mohla pretiahnuť na roky a v iných častiach sveta by mohli vypuknúť nové vojenské konflikty. Globálnu ekonomiku ohrozujú aj klimatické katastrofy, ktorých počet sa v posledných desaťročiach výrazne zvýšil: priemerný počet sucha, povodní a búrok za rok v rokoch 2000 – 2018 bol o viac ako 60 % vyšší ako v rokoch 1980 – 1999,” uvádza sa v štúdii.
Medzi ďalšími faktormi, ktoré spomaľujú globálny rast, ekonómovia Svetovej banky zdôrazňujú spomaľujúci sa rast populácie, problémy s dostupnosťou trhu v dôsledku protekcionistických obmedzení a spomaľujúce sa investície.
“Investície sa spomaľujú v dôsledku vplyvu pandemickej krízy, ruskej invázie na Ukrajinu a úverových obmedzení, ktoré sa zvyšujú v mnohých krajinách sveta. Faktom je, že v boji proti inflácii vrátane inflácie spôsobenej vojnou museli centrálne banky zvýšiť úrokové sadzby a sprísniť pravidlá poskytovania úverov bankám, aby sa vyhli ťažkostiam v bankovom systéme, ktoré zase vznikajú v dôsledku zvyšovania sadzieb. Iba rozvinuté krajiny budú v nasledujúcom desaťročí schopné zvýšiť investície, a to aj prostredníctvom verejných investícií – veľké ekonomiky už ohlásili masívne investície do infraštruktúry v dôsledku pandémie,” uvádza sa v štúdii.
Podľa ekonómov Svetovej banky má globálne spomalenie hrozivé dôsledky.
Čím nižšia bude miera rastu – tým menej zdrojov bude k dispozícii na riešenie dlhodobých hospodárskych a klimatických problémov, tým menej nových pracovných miest vznikne a mzdy sa nebudú zvyšovať. To spomalí sociálny a hospodársky rozvoj a zvýši sociálnu nespokojnosť. A napokon, pri nízkej miere rastu budú mať krajiny s vysokým verejným dlhom ťažkosti s jeho obsluhou, čo hrozí finančnými krízami.