Slovensko sa vazalskej zmluve s USA neubránilo, ako dopadne Česko?

Washington 28. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Valentyn Ogirenko)

Udalosti posledného obdobia dávajú za pravdu tým, ktorí tvrdia, že súčasná česká politika je podobné, alebo možno dokonca ešte horšie eldorádo zradcov a idiotov ako tá naša. A aj výsledky sú podobné. Najnovšie už budú mať aj rovnakú vojenskú zmluvu s USA ako my

V Čechách, práve tak ako u nás, sa v uplynulom období dostali k moci prapodivné politické sily. V lepšom prípade ich môžeme brať ako recesistov, ale v horšom prípade ako odistený granát vložený do kredenca. Tak ako u nás, aj tam sa mnohí súdni ľudia po voľbách tvárili veľmi vážne a ustarostene, domýšľajúc do dôsledkov katastrofu, ktorú tento typ ľudí môže spôsobiť. A tak ako aj u nás, aj u našich susedov sa tie najhoršie obavy plnia.

Najnovšie sa v plnej paráde predviedol český minister zahraničia Jan Lipavský. Skôr než budeme pokračovať, pripomeňme si, že je to nominant strany Piráti – to je čosi podobné ako naše OĽaNO: strana neriadených striel s nulovou príčetnosťou a zodpovednosťou, zato s extrémnou a nekontrolovanou populistickou kreativitou.

Tento minister Lipavský umiestnil na svoj twitter akýsi sankčný zoznam Českej republiky a napísal naň aj prvé meno. Mnohí si teraz pomyslíte, že je ľahké ho uhádnuť, lebo to predsa nemôže byť nikto iný ako Putin. Lenže chyba – nie je to Putin. Nie je to ani nikto z popredných ruských politikov, ani nikto z predstaviteľov armády. Na prvom mieste figuruje moskovský patriarcha Kirill, najvyššia hlava ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý je pre pravoslávnych veriacich čosi ako pápež pre katolíkov. Vlani pritom Európska únia vypustila patriarchu Kirilla zo svojho sankčného zoznamu na nátlak Maďarska, ktoré odmietlo snahu satanistov rozšíriť vojnu aj na pôdu pravoslávnej cirkvi.

Prečo sa malý český ministerský agentík tak snažil oživiť túto provokáciu, to je celkom zrejmé: bol to príkaz z Kyjeva, resp. okľukou z Londýna či Washingtonu. Ale o čo ide im? To treba vidieť v širších súvislostiach. Boj proti Rusku prebieha aj v náboženskej rovine, keď pravoslávni veriaci, a zďaleka nie len „rusky hovoriaci Ukrajinci“ (ako Kyjev aj Západ eufemisticky nazývajú Rusov žijúcich vo svojej vlasti, na svojom odvekom historickom území, toho času v dôsledku nešťastnej zhody okolností ležiacom v štáte Ukrajina), ale aj ostatní pravoslávni veriaci stále uznávajú za svoju najvyššiu cirkevnú autoritu moskovského patriarchu.

Patriarcha Kirill vlani požehnal a prosil za Božiu ochranu pre synov ruských matiek, ktorí išli do vojny. Ukrajinské vedenie preto vyhlásilo pravoslávnu cirkev za nástroj Kremľa a začalo proti nej totálnu vojnu: organizujú sa pogromy na popov, bola založená nová „Pravoslávna cirkev Ukrajiny“ a všetky kostoly musia prejsť pod jej správu.

Cieľ je úplne jasný: odtrhnúť obyvateľstvo od väzieb na pravoslávie, to znamená ruskú pravoslávnu cirkev. Je to logická súčasť plánu na rozbitie ruského sveta vo všetkých rovinách – ani túto ideologickú rovinu nie je možné vynechať, ak chce ríša Západu v zničení Ruska byť úspešná.

A preto sa aj v tomto prípade začína masívna falzifikácia histórie, ktorá v európskych krajinách už nejaký čas prebieha. Podobne ako aj u nás postupne mladšie ročníky už začínajú byť presvedčené, že druhú svetovú vojnu začalo Rusko a Hitlera porazili Američania spolu s Ukrajincami, tak na Ukrajine sa odteraz už nesmie hovoriť o žiadnej Kyjevskej Rusi a o žiadnom ruskom pravosláví, už existuje iba Ukrajina a ukrajinské pravoslávie.

Samozrejme, táto agenda rozbíjania pravoslávneho kresťanstva zároveň veľmi vyhovuje všetkým nepriateľom kresťanstva ako takého – a nie je žiadna náhoda, že do útoku takýmto spôsobom zavelil práve predstaviteľ antikresťanskej českej vlády, v ktorej mnohí nie bezdôvodne vidia predĺženú ruku síl zo západných protikresťanských až satanistických centrál.

V takomto ovzduší Fialova protektorátna vláda v rovnakom čase urobila aj inú, prvoplánovo nesúvisiacu vec: schválila rovnakú vazalskú zmluvu „o obrannej  spolupráci“, čiže o odovzdaní krajiny plne k dispozícii americkej armáde, akú máme aj my Slováci. Text nebol zverejnený, hoci je možné, že už čoskoro, tak ako to bolo u nás, sa aj v Česku nájde statočný občan, ktorý zmluvu odfotografuje a posunie slobodným médiám. Dá sa však predpokladať, že jej text sa nebude príliš líšiť od zmlúv, ktoré majú USA podpísané s inými európskymi krajinami.

Spomeňme si ako to vtedy bolo u nás: Washington vedel už pol roka pred februárom 2023, keď sa vojna na Ukrajine inváziou ruských vojsk dostala do horúcej fázy, čo sa bude diať, a preto na jeseň 2022 Američania začali veľmi intenzívne pripravovať na podpis zmluvu so Slovenskom, ktorá predtým bola pár rokov odložená v šuplíku. Je jasné, prečo Slovensko bolo na rade skôr ako Česko: ako krajina priamo na ukrajinských hraniciach sme dôležitejšou súčasťou vojenského zázemia Ríše.

Na poslancov boli vtedy vyvíjané enormné tlaky, aby sa našla potrebná väčšina a nakoniec to prešlo len tesne, hoci s určitou rezervou (Ríša nenecháva takéto veci na náhodu). Proti zmluve hlasovali Smer, Hlas, ĽSNS, Republika, väčšina klubu Sme rodina a pár rebelov z OĽaNO. Za zmluvu hlasovala OĽaNO, SaS, Za ľudí a druhá časť klubu Sme rodina.

Zmluvu však, tak ako to bolo aj u nás, bude aj v Česku musieť schváliť aj parlament, poslanci budú musieť vyjsť s farbou von. Aj v českom parlamente sa v kuloároch budú diať zaujímavé veci, aby sa napokon ukázalo, koľko „biľakov“ tam majú. Potom, ako si zvolili Fialu, pirátov a Pavla, si asi málokto robí ilúzie o tom, ako to dopadne. A my si môžeme uložiť ďalší kamienok do celkovej mozaiky, ako to je s nezávislosťou európskych národov a štátov a s geopolitickým kontextom ukrajinskej vojny. Múdremu napovedz, hlúpeho nakopni.

Sláva Ukrajine!