Rast populácie Indie sa môže zmeniť na dividendu alebo katastrofu. Dokáže India vytlačiť Čínu?

Bratislava 23. apríla 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:Pixabay)

Podľa údajov, ktoré v stredu zverejnila Organizácia Spojených národov, sa očakáva, že India do polovice roka 2023 prekoná Čínu ako najľudnatejšia krajina na svete, čo opäť vyvoláva diskusie o tom, či by prudko rastúci počet obyvateľov Indie mohol pomôcť tejto juhoázijskej krajine stať sa potenciálnym výrobným centrom, ktoré sa vyrovná čínskemu výrobnému priemyslu, ak ho dokonca nenahradí

Samotný rast počtu obyvateľov však nič nezaručuje. V uplynulých desaťročiach bola India skutočne druhou najľudnatejšou krajinou sveta, ale to jej neprinieslo veľký impulz pre rozvoj domácej výroby a až v posledných rokoch sa o populácii Indie začalo uvažovať ako o potenciálnej hybnej sile poháňajúcej jej hospodársky rast.

V súvislosti s tlakom USA na “oddelenie” od Číny a trendom reštrukturalizácie globálnych priemyselných reťazcov západné médiá dramaticky zintenzívnili svoj humbuk okolo tzv. demografickej dividendy v Indii s jasným zámerom vytlačiť globálne dodávateľské reťazce z Číny. Tento humbuk zodpovedá aj túžbe Módího vlády zmobilizovať početné obyvateľstvo v produktívnom veku na rozvoj domácej výroby a zvýšenie hospodárskeho rastu Indie.

Nemožno poprieť, že India má obrovské výhody, pokiaľ ide o demografické podmienky. Údaje Pew Research Center ukázali, že ľudia mladší ako 25 rokov tvoria viac ako 40 % indickej populácie a približne každý piaty človek na svete, ktorý má menej ako 25 rokov, žije v Indii. Priemerný vek v Indii je 28 rokov, čo je oveľa menej v porovnaní s 38 rokmi v USA a 39 rokmi v Číne. Podľa indickej vlády sa predpokladá, že počet obyvateľov Indie v produktívnom veku dosiahne v nasledujúcom desaťročí viac ako 1 miliardu.

Na prvý pohľad sa zdá, že India má so svojou obrovskou a mladou populáciou potenciál stať sa po Číne ďalšou veľkou hospodárskou mocnosťou, ktorá zaznamená rýchly hospodársky rast, a v strednodobom a dlhodobom horizonte môže byť dokonca schopná konkurovať Číne v odvetví výroby nízkej a strednej triedy.

Otázkou však je, či samotný počet obyvateľov môže Indii pomôcť dosiahnuť jej ambíciu stať sa výrobnou veľmocou. Je zrejmé, že tu existujú veľké neistoty. Potenciálna demografická výhoda sa totiž automaticky nepremietne do demografickej dividendy a nemôže sa premietnuť ani do rozvoja výroby, ak India nedokáže riešiť problémy, ako je nedostatočne vzdelaná pracovná sila a nevyvážená štruktúra zamestnanosti.

Jedným z najintuitívnejších ukazovateľov, ktorý môže posúdiť, či sa demografická dividenda naplno prejavila, je indická miera participácie pracovnej sily, ktorá je v porovnaní s čínskou oveľa nižšia. Miera účasti pracovnej sily v Číne bola v roku 2021 na úrovni 68 %, zatiaľ čo v Indii bola v roku 2022 približne 40 %. Podľa agentúry Reuters bola najmä miera účasti žien na trhu práce v Indii v roku 2021 len 25 %, čo je jedna z najnižších hodnôt v rámci rozvíjajúcich sa ekonomík.

To znamená, že viac ako polovica z 900 miliónov obyvateľov Indie v produktívnom veku je nezamestnaná. Na jednej strane indická vláda nie je schopná vytvoriť dostatok pracovných miest, aby sa prispôsobila takému množstvu pracovnej sily. Hospodársky rast Indie je ťahaný najmä sektorom služieb, ktorý tvorí viac ako polovicu hospodárskeho výkonu, ale zamestnáva len 28 % pracovnej sily v krajine.

Na druhej strane veľká časť indického obyvateľstva v produktívnom veku nemá vzdelanie a odbornú prípravu potrebnú pre pracovné miesta vo výrobe, ktoré si vyžadujú technické zručnosti. V dôsledku majetkovej nerovnosti, rodovej diskriminácie, kastovej diskriminácie a technologických prekážok je v Indii pomerne vysoká miera negramotnosti, čo prispieva k najväčšej populácii negramotných dospelých, pričom úroveň vzdelania ženskej populácie je obzvlášť nízka. Keďže vysokoškolské vzdelanie nezodpovedá ani zručnostiam, ktoré zamestnávatelia potrebujú, veľký počet absolventov si nemôže nájsť prácu.

Pre porovnanie, ešte v roku 1949 bola v Číne miera negramotnosti 80 %, ktorá sa po desaťročiach úsilia znížila na menej ako 4 % v roku 2021. Tento pokrok dostatočne naznačuje, prečo India len ťažko môže uskutočniť presun priemyselných reťazcov z Číny.

Okrem toho indická protekcionistická politika sťažila jej výrobným odvetviam s masovou zamestnanosťou a intenzívnou pracovnou silou dosiahnutie výrazného rozvoja.

V zásade platí, že ak sa Indii nepodarí zlepšiť kvalitu pracovnej sily a vytvoriť dostatok pracovných miest, takzvaná demografická dividenda sa môže stať demografickou katastrofou, keďže každoročne pribudne 12 miliónov ľudí v produktívnom veku.