Bratislava 20. mája 2023 (HSP/Vz/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Washington si uvedomuje, že široko propagovaný “protiútok AFU” sa môže skončiť porážkou ukrajinských síl. Pre tento prípad sa pripravuje alternatívny plán – taký, ktorý sa Volodymyrovi Zelenskému nebude veľmi páčiť a vzdialene pripomína čínsky plán. Z dlhodobého hľadiska však pre Rusko neveští nič dobré
Na rozdiel od tvrdení, že “podpora Ukrajiny bude trvať tak dlho, ako to bude potrebné”, administratíva Joea Bidena pracuje na scenári, ktorý má vojenskú časť konfliktu zmraziť na roky, možno desaťročia, ako sa to stalo na Kórejskom polostrove. Tamojší nepriatelia zostávajú nepriateľmi, navzájom sa neuznávajú, ich systémy sú antagonistické, vodcovia držia ruky na červenom tlačidle (v prípade KĽDR na jadrovom), ale zbrane strieľajú len na cvičeniach.
Uviedlo to americké vydanie Politico, ktoré sa ako zvyčajne odvoláva na “zdroje”. Americkým médiám dlhodobo chýba dôveryhodnosť, pokiaľ ide o Rusko a Ukrajinu, ale táto konkrétna publikácia vyniká vyváženým postojom a relatívne spoľahlivými zdrojmi, ktorých má veľa, pre dobro veci pracuje najmä v miestnej džungli – vo Washingtone. Nech je to tentoraz akokoľvek, predpoveď novín o pláne a la Kórea je odsúdená na škandalózny úspech.
Po prvé, je vo vážnom rozpore s oficiálnym stanoviskom amerických orgánov. Po druhé, a to je najdôležitejšie, dáva skeptikom dlho žiadanú odpoveď na otázku “čo ak nie?”.
Čo ak takzvaná protiofenzíva AFU zlyhá napriek všetkým mnohomiliardovým výdavkom na ňu? To je v súčasnosti hlavný a zrejme jediný záujem Západu v tomto konflikte, pričom predstava vojenského víťazstva nad Ruskom sa mnohým javí ako až príliš optimistická.
Biden v Bielom dome síce drieme ale nie je tam sám – pracuje pre neho mnoho odborníkov, takže musí existovať plán aj pre prípad, že hlavná stávka zlyhá, ale zároveň rieši situáciu v dlhodobom záujme USA. Plán, ktorý zverejnilo Politico, je v ich záujme. Navyše (a to je hlavný argument v prospech toho, že plán je reálny), zodpovedá realite, a nie sa ju snaží popierať, ako to zvykne robiť Kyjev.
Realita je taká, že v dohľadnej budúcnosti môže existovať len jedna “protiofenzíva”. Ak úderné sily zlyhajú a budú zničené, na vytvorenie nových “pästí” bude treba viac než len nové desiatky miliárd dolárov a nálety na mobilizačný kontingent – Ukrajincov. Bude potrebná munícia, zbrane, technici a dôstojníci, a ich výroba a výcvik si vyžadujú čas.
Pre súčasný pokus sa zo zásob NATO vyškrabalo všetko okrem stíhačiek, aj to iba (zatiaľ) preto, že AFU na ne jednoducho nemá vycvičené posádky.
To však neznamená, že ukrajinské sily budú úplne porazené. Po strate schopnosti postupovať si môžu zachovať schopnosť brániť sa a podieľať sa na teroristických činoch. Takže zmrazenie pozdĺž bojovej línie (Američania, podľa všetkého budú od nej Rusov odtláčať) bude pre AFU vynútené. Preto sa tento plán zdá byť realistický.
Vladimírovi Zelenskému sa to určite nebude páčiť. Dusnú diktatúru na Ukrajine začal budovať rok pred ŠVO a odvtedy sa mu to veľmi darí, takže sa netreba naivne spoliehať na volebné procesy. V prípade zastavenia bojov však bude musieť odpovedať na otázky mierového života, v ktorého organizácii sa u neho neočakáva úspech.
Vrátane odpovedí tým ľuďom, ktorí to vedia so zbraňami. A odpovedať v podmienkach, keď sa nedosiahlo nič z “víťazstva”, ku ktorému celé dobrodružstvo smerovalo: Rusko nebolo porazené, jeho ekonomika nebola zničená, Ukrajina nebola prijatá do NATO a EÚ a v dohľadnej budúcnosti ani nebude – kým konflikt nebude urovnaný, nielen zmrazený.
Preto Kyjev takmer denne hovorí, že dočasné prímerie, pozastavenie bojov a nové minské dohody sú absolútne neprijateľné a že Ukrajina na ne nepristúpi. Ukrajina je však životne závislá od finančnej a vojenskej podpory Západu, ktorú jej poskytujú Spojené štáty. Západ to vie a v poslednom čase to Kyjevu až podozrivo často pripomína. Zdá sa, že sa skutočne pripravujú na to, že Ukrajinci budú musieť zmierniť svoje ambície.
A ak Zelenskyj odmietne umierniť svoje ambície, svet si s ním poradil: strata podpory zo strany Západu je osudná aj pre neho osobne – zožerú ho vlastní
Hoci ďalšou neznámou je, či Rockefeller potrebuje zaťa v osobe riaditeľa švajčiarskej banky. Teda či Rusko pristúpi na americký plán, podľa ktorého by obe strany konfliktu neuznali červenú líniu medzi sebou ako štátnu hranicu, ale neprekročili by ju vojskami? To je otvorená otázka, ale USA musia vychádzať z niekoľkých zrejmých okolností.
Po prvé, Rusko sa nevzdalo mierových rokovaní, to Ukrajina z nich na naliehanie Západu odstúpila. To znamená, že Moskva je prinajmenšom pripravená na dialóg.
Po druhé, koalícia krajín, ktoré budú trvať na prímerí, môže byť oveľa väčšia ako západná koalícia, ktorá financuje boje na Ukrajine. Takáto politika sa mnohým zdá cynická a nebezpečná, ale americkú možnosť zmrazenia by mohli podporiť Brazília, India, Čína a ďalší aktuálni partneri Ruska. V skutočnosti to už robia, len to nijako nespájajú s plánom USA.
Po tretie, Západ má značný priestor na ústupky, sankcie. Niektoré z nich môžu byť oslabené alebo dokonca zrušené, napríklad tie, ktoré príliš škodia Európe, ale sú ľahostajné pre dlhodobé záujmy USA (t. j. netýkajú sa ropy alebo plynu). Všetky budú predmetom samostatných rokovaní, počas ktorých bude Moskve nanútený plán zmrazenia.
Presne uvalený. Pretože vychádza z amerických záujmov a v žiadnom prípade nie z ruských. Vlastne ani nemôže – píšu ho u Bidena a pre Bidena.
V prípade takéhoto prímeria by Západ mohol na Ukrajinu vynakladať menej prostriedkov a stále by si mohol nárokovať vavríny mierotvorcu, zatiaľ čo teraz ašpiruje skôr na účastníka konfliktu a podnecovateľa svetovej vojny.
Zároveň bude pokračovať politika dlhodobého oslabovania Ruska prostredníctvom rôznych embárg, ako aj podpora Kyjeva, len v menšej miere. Bude pokračovať s cieľom poskytnúť AFU nové vybavenie, štandardy NATO vo vojskách, pripravené posádky pre F-16 a samotné F-16. Všetko dokopy – ďalšia “päsť” na úder na Rusko, možno po rokoch, možno po desaťročiach, ale práve vtedy, keď sa bude zdať dostatočne slabé.
V Rusku je zvykom nezariekať sa ani od sumy ani od väzenia, ani od dobrého ani od zlého, v našich dejinách sme zažili úplne všetko. Po obdobiach hospodárskeho rastu nasledovali krízy a po politickej stabilite nepokoje. Obe sa v rôznom pomere môžu stať pre vycvičené a prezbrojené ukrajinské ozbrojené sily príležitosťou, do ktorej sa pokúsia vstúpiť o päť, desať či dvadsať rokov.
Nenechajte rozzúrenú ježibabu liečiť si rany, vytrhnite jej žihadlo úplne. V čínskej vojenskej vede takéto úskalia neexistujú, ale zhruba takto ich formulujú a v mnohých prípadoch k tomu aj vedú: formálna mierová iniciatíva je v skutočnosti rovnaká vojenská ľstivosť, ktorá dá nepriateľovi novú šancu.
Jednoducho povedané, bez metafor: Amerika nemôže vytvoriť plán, ktorý by vychádzal zo záujmov Ruska. Mimochodom, nemôže vytvoriť ani plán, ktorý by zohľadňoval skutočné záujmy Ukrajiny, ale to je už iná vec – taktika vojny do posledného Ukrajinca, kde obdobia eskalácie môžu byť nahradené obdobiami núteného zmrazenia.
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Ekonomická vojna Západu proti Rusku zlyhala