Palkovič: Rázsochy budú musieť byť financované zo štátneho rozpočtu

Bratislava 2. júna 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Aktualizované 2. júna 2023 18:40

Projekt výstavby bratislavskej nemocnice Rázsochy sa nebude môcť financovať z plánu obnovy, ale zo štátneho rozpočtu. Po stretnutí so zástupcami politických strán to v piatok oznámil minister zdravotníctva Michal Palkovič. Poukázal na reputačné riziko, ako aj problematické chyby, ktorých odstránenie by trvalo tri až šesť mesiacov. Problémom je aj stav kvality projektovej dokumentácie

“Sú tam nedostatky, ktoré my vnímame, že odstránenie by trvalo ďalších minimálne tri až šesť mesiacov. Je preto veľmi zodpovedné, aby sme my teraz predstúpili pred politických lídrov, a keďže sme dostali súhlasné stanovisko, tak plán výstavby novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách pôjde zo štátneho rozpočtu,” povedal.

K zmenám bolo podľa Palkoviča potrebné pristúpiť aj v prípade nemocnice v Martine vzhľadom na neúspešné verejné obstarávania na jej výstavbu. Nemocnica by sa tak nemala zo zdrojov z plánu obnovy postaviť v úrovni full fit out, ale iba do úrovne shell&core, teda hrubá stavba.

V súčasnosti sa má tak aktivizovať plán B, aby sa zabránilo prepadu financií. “Navrhujeme dať druhú šancu projektom nemocníc, ktoré vypracovali a zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti investície v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Chceli by sme ich pozvať na stretnutie vo štvrtok (8. 6.), kde by nám prezentovali svoje projekty, aby sme mohli na základe interakcií s nimi zhodnotiť, do akej miery je realistický harmonogram,” povedala vicepremiérka pre plán obnovy Lívia Vašáková.

Deklarovala, že sa budú rozhodovať na základe objektívnych parametrov, ktoré rámcujú plán obnovy a sú nimi najmä čas dodania, počet lôžok a rozpočet. Ide podľa jej slov o nemocnice v Banskej Bystrici (sever a juh), Trnave, Martine, v Prešove a detské nemocnice v Bratislave a Košiciach.

Šéf rezortu zdravotníctva informoval, že zástupcovia politických strán sa zhodli, že Bratislava potrebuje novú univerzitnú nemocnicu. “Nemyslím si, že niekto, kto príde v ďalšej vláde, by tento projekt nepodporoval alebo nehľadal riešenie, ako ho najefektívnejšie zrealizovať,” dodal.

Niektorých politikov rozhodnutie k Rázsochám sklamalo, iní ho čakali

Niektorí politici sú z rozhodnutia nestavať nemocnicu Rázsochy v Bratislave z prostriedkov plánu obnovy sklamaní, iní takéto rozhodnutie čakali už skôr. Vyplýva to z ich vyjadrení po piatkovom stretnutí v parlamente k téme výstavby nemocníc z plánu obnovy.

Expremiér a líder mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger reagoval, že výstavba nemocnice na Rázsochách z financií plánu obnovy bola dobrým plánom. “Ale nie všetko sa podarí podľa plánu. Ak sa vyskytli prekážky naplnenia plánu, ministerstvo zdravotníctva správne rozhodlo analyzovať riziká omeškania a hrozbu nevyužitia financií z plánu obnovy,” doplnil. Na pláne B podľa jeho slov začala pracovať už jeho vláda.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) tvrdí, že v tejto veci zlyhal práve Heger. “Hádzal sa o zem, že to všetko zvládne manažérsky, nič nezvládol,” podotkol. Financie sa mali podľa jeho slov do regionálnych nemocníc presunúť už skôr. “Stratili sme strašne veľa cenného času,” dodal. V tejto súvislosti poznamenal, že by odkúpil nemocnicu Bory.

Hnutie OĽANO a priatelia je podľa slov jeho poslanca Mareka Šefčíka sklamané z toho, že Rázsochy sa nepostavia z peňazí z plánu obnovy. “Úrad vlády a ministerstvo zdravotníctva by mali urobiť všetko pre to, aby vyrokovali s Európskou komisiou posun termínov, aby sa to predsa len stihlo,” podotkol. Odmietol, že by za to bolo hnutie zodpovedné. Poukázal na to, že Hegera opakovane upozorňovali na meškanie viacerých míľnikov a ponúkali mu riešenia.

Poslanec za Smer-SD Vladimír Baláž tvrdí, že za stav môže chaos a nedbanlivosť. “Som z toho veľmi sklamaný, neberiem to politicky,” dodal. Rázsochy by bolo podľa neho vhodné postaviť ako PPP projekt. Ocenil, že predstavitelia vlády mali odvahu prísť a povedať, že hra sa skončila a treba sa pozerať na niečo iné. Zdôrazňuje potrebu koncovej nemocnice v Bratislave. Chce byť v debate, ako má vyzerať nemocnica v Bratislave. Najprv podľa neho treba vedieť, čo potrebujeme, a podľa toho postaviť budovu.

Kandidát strany SaS na ministra zdravotníctva Tomáš Szalay súhlasí s rozhodnutím vlády pristúpiť k plánu B. Pripomenul, že na to už viackrát vyzývali. “Peniaze z plánu obnovy sa jednoducho nestihnú minúť na Rázsochy a je potrebné ich presunúť na projekty, ktoré sú vo vyššom štádiu rozpracovateľnosti,” dodal s tým, že pri nich naďalej treba plniť míľniky bez omeškania. V prípade projektu v Martine verí, že je pripravený tak dobre, že aspoň hrubá stavba bude môcť byť z plánu obnovy financovaná.

Podpredsedníčka mimoparlamentného Hlasu-SD Zuzana Dolinková skritizovala, že rozhodnutie o zmene financovania nemocnice na Rázsochách prišlo až teraz. “Všetci sme vedeli, že míľniky a termíny sa nestíhajú,” povedala. Poukázala na to, že Hlas opakovane žiadal o presun financií na iné nemocnice v regiónoch. Zlyhala podľa jej slov Hegerova vláda.

Oskar Dvořák z Progresívneho Slovenska požiadal ministra o predstavenie medicínskeho plánu pre Bratislavu. “Najprv potrebujem počuť od ministra, od vládnych predstaviteľov, ako si predstavujú medicínsku situáciu v Bratislave, a potom sa môžeme vyjadrovať k tomu, ako má vyzerať samotná nemocnica,” zdôvodnil. Zmenu v prípade nemocnice v Martine považuje za racionálny krok.

Stranu Za ľudí mrzí, že k plánu B muselo dôjsť. Je však podľa nej na mieste, že k nemu vláda pristúpila, pretože problémy boli také veľké, že by sme míľniky nestihli. Trvá na rokovaní o tom, kde by sa peniaze mohli najefektívnejšie využiť.

Mimoparlamentné KDH poukázalo na to, že politickú zodpovednosť nesie OĽANO aj bývalý premiér Heger. Žiada vládu, aby boli zverejnené informácie o komunikácii s Európskou komisiou. Zároveň žiada vyhodnotiť činnosť tímu zodpovedného za realizáciu plánu obnovy. “Ak sa preukáže, že zreálnené termíny realizácie EK zamietla, potom žiadame, aby sa finančné prostriedky použili na pripravené projekty koncových nemocníc v regiónoch Slovenska, ktoré majú najväčší investičný deficit a sú kritickou infraštruktúrou štátu na zabezpečenie komplexnej zdravotnej starostlivosti,” doplnil expert hnutia na zdravotníctvo Peter Stachura.