Moskva 23. februára 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Libkos)
Vzhľadom na to, že rusko-ukrajinský konflikt vstúpil do druhého roka, sa zdá, že výzvy Západu a odhodlanie viesť dlhú vojnu na Ukrajine spôsobili, že rozvíjajúce sa trhy sveta sú čoraz viac frustrované z výhľadu do budúcnosti, keďže ich potreby mierového rozvojového prostredia boli do veľkej miery ignorované
Správa denníka Financial Times s názvom “Western pleas over Ukraine fail to sway African and South American leaders” (Žiadosti Západu v súvislosti s Ukrajinou nedokázali presvedčiť afrických a juhoamerických lídrov) v pondelok naznačila, že západní lídri sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii snažili presvedčiť zvyšok sveta, aby podporil ich postoj k rusko-ukrajinskému konfliktu.
Napríklad brazílsky minister zahraničných vecí Mauro Vieira povedal, že konflikt je “veľmi smutná situácia” a že “už je to rok. Musíme sa pokúsiť vytvoriť možnosť riešenia. Nemôžeme stále hovoriť len o vojne.”
Frustrácia vedúcich predstaviteľov rozvíjajúcich sa trhových ekonomík z rusko-ukrajinského konfliktu zjavne narastá, keďže vplyv konfliktu na svetové hospodárstvo sa stále prehlbuje a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal zmierniť.
Ešte v marci 2022, keď rusko-ukrajinský konflikt len vypukol, sa v odborných prognózach očakávalo, že konflikt bude stáť globálnu ekonomiku v roku 2022 najmenej 400 miliárd USD, zníži globálny rast o viac ako 1 % a podporí infláciu o 2,5 %. O rok neskôr však bolo globálne hospodárstvo zasiahnuté oveľa viac, ako tieto čísla naznačovali.
Len v Európe krajiny vynaložili viac ako 800 miliárd dolárov na podporu spotrebiteľov a odberateľov energie, uvádza think tank pre hospodársku politiku Bruegel. Podľa správ nemeckých médií Marcel Fratzscher, prezident Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum, uviedol, že Nemecko prišlo v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu a zvýšenia účtov za energie o 100 miliárd eur (106,7 miliardy USD), čo zodpovedá 2,5 % hospodárskeho výkonu Nemecka v roku 2022.
Našťastie Európa zatiaľ zažíva miernu zimu, inak by účty za energie v regióne boli ešte viac do očí bijúce. Nikto však nenútil európske ekonomiky, aby sa vystavovali bezprecedentnému nedostatku energie a nakupovali drahé dodávky plynu z ďalekých USA. Mali to predvídať, keď sa rozhodli rozdúchať plamene ukrajinskej krízy a zaviesť dvojsečné sankcie proti Rusku.
Keďže Západu nezáleží ani na vlastných stratách, je iluzórne očakávať, že si Západ uvedomí, že rozvojové krajiny, ktoré nie sú ani vinníkmi, ani účastníkmi konfliktu, trpia tým, čo si nezaslúžia. Pokiaľ ide o infláciu, dlhy, vyššie ceny energií a potravinovú bezpečnosť, rozvojové krajiny, najmä tie chudobnejšie, sú oveľa zraniteľnejšie ako Západ. Napríklad kombinácia vysokej inflácie, sprísňovania menovej politiky USA a geopolitickej neistoty v minulom roku ešte zvýšila riziká zadlženia rozvojových ekonomík.
Samotné rozvojové krajiny čelia príliš mnohým hospodárskym a sociálnym problémom, ktoré je potrebné riešiť prostredníctvom rozvoja a koordinácie s ostatnými krajinami, najmä so Západom. Teraz je však západný svet natoľko odhodlaný rozdrviť Rusko, že zrejme nemá dodatočné energetické a finančné zdroje na to, aby sa postaral o obavy rozvojových ekonomík. Znamená to, že pokrok by sa mohol zastaviť, pretože západné krajiny nezohrávajú náležitú úlohu, keď ide o rozvojové problémy, ktoré si vyžadujú globálnu spoluprácu, ako je napríklad zmena klímy.
V súčasnosti sa rozvíjajúce sa trhové ekonomiky podieľajú 50 percentami na celosvetovom HDP a 66 percentami na celosvetovom raste HDP za posledných 10 rokov. Hoci sa predpokladá, že rast rozvíjajúcich sa trhov sa v dôsledku globálneho hospodárskeho spomalenia spomalí, celkovo stále prevyšuje expanziu v rozvinutých ekonomikách.
Ak sa dlhodobo nepodarí uspokojiť rozvojové potreby rozvíjajúcich sa trhových ekonomík, ich rast to určite ovplyvní, čo nepochybne ešte viac uvrhne svetovú ekonomiku do dlhotrvajúcej neistoty. A západné ekonomiky na tom budú v takomto scenári len horšie.
V tomto zmysle je nevyhnutné venovať dostatočnú pozornosť riešeniam, ktoré vedú k mieru, aby sa celému rozvojovému svetu poskytol väčší priestor a príležitosti na hospodársky rozvoj, čím sa posilní dôvera v globálne hospodárstvo.