“Os siedmich” na doplnenie Šanghajskej organizácie pre spoluprácu

Xi’an 3. júna 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:Twitter)

Ruský denník Nezavisimaja gazeta priniesol v predvečer samitu Čína – Stredná Ázia v Si-ane správu s názvom “Čína mení formát spolupráce so Strednou Áziou”, píše významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar. Predpokladá, že šesť hláv štátov, ktoré sa 18. – 19. mája zídu v Si-ane, bude rokovať o “vytvorení nového mechanizmu spolupráce v rôznych oblastiach a podpíše dôležité politické dokumenty”

Správa pripomenula, že summit v Si-ane by sa mal vnímať v kontexte stretnutia prezidenta Vladimira Putina s piatimi hlavami stredoázijských štátov v Moskve 9. mája (Deň víťazstva Ruska). Denník označil názor expertov, že “sa vytvára nová os ‘5+2’ (Stredná Ázia plus Čína a Rusko)”. Je zrejmé, že hoci sa Putin na podujatí v Si-ane nezúčastnil, záujmy Ruska boli zohľadnené.

Formujúca sa nová os “5 plus 2” bude mať vlastné mechanizmy a projekcie, ktoré sa líšia od Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) alebo iniciatívy Pásmo a cesta a spoločenstva Eurázijskej hospodárskej únie. Na samite v Xi’ane sa zvažovala možnosť inštitucionalizácie formátu Stredná Ázia – Čína prostredníctvom sekretariátu “s cieľom komplexne podporiť spoluprácu… a fungovanie príslušných mechanizmov”. Samozrejme, vzhľadom na rozhodovanie zhora nadol, ktoré je charakteristické pre stredoázijské štáty, bude mechanizmus konzultačných stretnutí hláv štátov formátu Čína – Stredná Ázia (ktoré sa budú konať striedavo v jednotlivých rokoch) kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní bezpečnosti, stability a udržateľného rozvoja regiónu.

Je celkom možné, že v čase, keď sa ŠOS po prijatí Indie do zoskupenia stala čoraz viac “abstraktnou” a začala bezcieľne blúdiť, Čína, stredoázijské štáty a Rusko pocítili potrebu vytvoriť účinnejšie mechanizmy a plány v spoločnom priestore, aby dodali spolupráci novú kvalitu a v prípade potreby doplnili ŠOS.

Do fungovania ŠOS sa vkradol prvok rivality. Najmä India by sa mala zamyslieť. Určite to nebolo to, čo mali Čína a Rusko na mysli, keď v roku 2005 vytvorili Šanghajskú päťku (ktorá sa neskôr zmenila na ŠOS). Konsenzus pri rozhodovaní bol prijatý ako základná zásada fungovania ŠOS, ale v poslednom čase sa do nej vkradol súťaživý duch, ktorý má za cieľ vyrovnať si účty vyplývajúce z bilaterálnych rozdielov a sporov. Na nedávnom stretnutí ministrov zahraničných vecí ŠOS v Dillí došlo k ostrej roztržke medzi Indiou a Pakistanom, ktorá narušila “šanghajského ducha”, aj keď tomu stredoázijské štáty a Rusko a Čína nemo prizerali.

Existuje tragický príklad SAARC, ktorý v poslednom desaťročí utrpel podobnú traumu, ktorá z neho nakoniec urobila komatóznu organizáciu pripravenú na pohreb. Rusko a Čína si však nemôžu dovoliť, aby ŠOS navštívil takýto tragický osud. Stratégia dvojitého zadržiavania Ruska a Číny zo strany USA a blížiace sa rozšírenie NATO do Ázie spôsobujú, že je mimoriadne dôležité, aby bol v ich spoločnom priestore vo vnútornej Ázii k dispozícii súdržný, motivovaný a dobre koordinovaný proces regionálnej spolupráce.

Rusko sa doteraz zaoberalo posilňovaním politickej integrácie, zatiaľ čo Čína systematicky a mocensky spolupracovala s vládami stredoázijských krajín na rozvoji energetických a infraštruktúrnych projektov v rámci plnohodnotnej hospodárskej expanzie. Táto deľba práce fungovala pomerne dobre, ale potom sa v poslednom čase dramaticky zmenilo regionálne bezpečnostné prostredie.

Napríklad v súvislosti s pretrhnutím energetických väzieb Ruska s Európou sa pre Moskvu stalo životne dôležitým presmerovať vývoz ropy a plynu na čínsky trh, čo si vyžaduje stredoázijskú infraštruktúru v tranzitnom režime, čo je úplne nová myšlienka. Stačí povedať, že je potrebná vysoká miera harmonizácie a synchronizácie národných plánov stredoázijských krajín. V súčasnosti neexistujú žiadne dohodnuté spoločné stratégie v stredoázijskom regióne, ktorý má 75 miliónov obyvateľov. Projekt Pásmo a cesta nezohľadňuje dostatočne záujmy Ruska a ani prepojenie s projektmi Eurázijskej hospodárskej únie nemôže zabezpečiť dostatočnú úroveň interakcie kvôli systémovým nedostatkom.

Pre istotu treba povedať, že v období pred samitom v Xi’ane sa hlavy stredoázijských krajín na toto podujatie starostlivo pripravovali a predložili významný balík návrhov. Takto sa po približne 20-ročnom meškaní spôsobenom hádkou o šírku železničnej trate môžu začať stavebné práce na vysoko strategickej železnici Čína – Kirgizsko – Uzbekistan, ktorá spojí Sin-ťiang a Strednú Áziu s Afganistanom, Pakistanom a Iránom!

Nie je prekvapením, že okrem regionálnej bezpečnosti sa na samite v Xi’ane venovala najväčšia pozornosť otázke prepojenia, ktorá zahŕňa zlepšenie dopravnej infraštruktúry na trasách Čína – Stredná Ázia a Čína – Európa cez Strednú Áziu, ako aj zvýšenie kapacity hraničných priechodov, čo má za cieľ vytvoriť podmienky na zvýšenie nákladnej a osobnej dopravy.

Pozitívnym faktorom je, že sa prehlbuje zapojenie Kazachstanu do iniciatívy Pásmo a cesta (BRI). Čína a Kazachstan účinne realizujú zoznam 52 investičných projektov BRI v celkovej hodnote viac ako 21 miliárd USD, ktoré pokrývajú dopravu a logistiku, priemysel a poľnohospodárstvo, energetiku, cestovný ruch a ďalšie oblasti. Dva zo šiestich koridorov BRI prechádzajú Kazachstanom a spájajú Čínu s Európou, Iránom a západnou Áziou. Tieto koridory BRI sú dôležité pre väčšinu stredoázijských ekonomík, ktorým Čína ponúka najbližší námorný prístav. To z Kazachstanu robí potenciálny uzol pre prístup do Strednej Ázie.

Na samite v Xi’ane sa tiež konštatoval význam spustenia kazašsko-čínskej železnice Ayaguz – Tacheng a vyzvalo sa na urýchlenú výstavbu štvrtej línie turkménsko-čínskeho plynovodu. V oblasti Tachengu sa nachádza mnoho druhov nerastných surovín a veľké zásoby – uhlie, žula, zlato, meď, železná ruda a ďalšie nerastné suroviny v oblasti, ktorou prechádza budovaná železnica.

Popri samite v Xi’ane sa čínsky prezident Xi Jinping stretol s každým z piatich vedúcich predstaviteľov stredoázijského regiónu. V predvečer samitu v Xi’ane čínske médiá označili Strednú Áziu za “bránu” pre projekt Pásmo a cesta, ktorý Xi pôvodne predstavil z Kazachstanu v roku 2013. V informačnej sfére sa v súvislosti s projektom Belt and Road zo strany USA a Indie objavilo veľa strašiakov, ale nezdá sa, že by to malo vplyv na stredoázijské štáty. Je symbolické, že Peking prevzal iniciatívu usporiadať prvý čínsko-stredoázijský samit pri príležitosti 10. výročia iniciatívy Pásmo a cesta.

Čína rovnako dúfa, že sa jej podarí prepojiť Pakistan a Afganistan s infraštruktúrnymi projektmi BRI v Strednej Ázii. Ako prvý krok sa Čína a Pakistan nedávno dohodli na rozšírení čínsko-pakistanského hospodárskeho koridoru do Afganistanu. To bol hlavný úspech ministerskej schôdzky medzi Pakistanom, Afganistanom a Čínou, ktorá sa konala 5. mája v Islamabade, dva týždne pred samitom Čína – Stredná Ázia v Xi’ane. Je celkom zrejmé, že dynamika čínsko-stredoázijského formátu nebude optimálna, ak Čína nezdvojnásobí svoju angažovanosť vo vzťahu k vláde Talibanu v Kábule.