Nemecká armáda má problémy

Bratislava 17. marca 2023 (HSP/Rmx/Foto:TASR/AP-Moritz Frankenberg)

Skutočný rozsah krízy, ktorá sa odohráva v nemeckom Bundeswehri, odhalila odsudzujúca vojenská správa, ktorá bola v utorok predložená zákonodarcom, informuje portál REMIX News

Napriek tomu, že nemecký kancelár Olaf Scholz vo februári minulého roka oznámil vytvorenie vojnového fondu v hodnote 100 miliárd eur na posilnenie chradnúcej nemeckej armády, “zo špeciálneho fondu neprišiel ani cent”, uvádza sa v odsudzujúcej vojenskej správe, ktorú podpísala parlamentná komisárka pre ozbrojené sily Eva Höglová.

Pred utorňajším predložením správy Höglová v predslove upozornila na geopolitickú situáciu, zopakovala potrebu primeranej pripravenosti nemeckej armády a vyjadrila ľútosť nad tým, že na to, aby sa riešila otázka vyčerpaného stavu Bundeswehru, bola potrebná vojna na prahu Európy.

Politička SPD prezradila, že armáda stále čaká na financovanie, ktoré vlani schválila nemecká vláda, a hovorila o vyčerpaných zásobách munície a potrebe nových muničných skladov, ktoré by si vyžiadali “dvojciferné miliardy” investícií. Zdôraznila zlý stav mnohých kasární a nehnuteľností vo vlastníctve Bundeswehru, ktoré označila za “v žalostnom stave”, a dodala, že “ak by veci zostali v súčasnom tempe a pri existujúcich rámcových podmienkach, trvalo by približne pol storočia, kým by sa len súčasná infraštruktúra Bundeswehru úplne zrenovovala”.

Höglová dodala, že na mnohé z problémov uvedených vo výročnej správe sa upozorňovalo už predtým a “boli známe roky”, no napriek tomu sa na ich riešenie urobilo “šokujúco málo”.

Dodala, že aj keď sa finančné prostriedky vo výške 100 miliárd eur skutočne poskytnú, samotné tieto prostriedky nebudú stačiť na “kompenzáciu všetkých nedostatkov”, pričom citovala vojenských expertov, ktorí odhadujú, že na obnovu sužovanej organizácie je potrebných celkovo približne 300 miliárd eur.

Höglová využila príležitosť správy, aby trvala na zvýšení rozpočtu na obranu nad súčasných 1,5 % HDP “v jasnom kroku smerom k cieľu 2 % NATO”, čo je cieľ, ktorý Nemecko už desaťročia pravidelne nedosahuje.

Operačnú pripravenosť armády však neovplyvňuje len nedostatok finančných prostriedkov. Procesy obstarávania sú “príliš pomalé” a zásoby oblečenia, munície a náhradných dielov sú minimálne.

Splnomocnenec upozornil, že nedávne zvýšenie cien v sektore energií a surovín spolu so zvýšeným medzinárodným dopytom po vojenskom vybavení ešte viac sťažilo obstarávanie.

Aj v oblasti náboru má Bundeswehr problémy so získavaním nových talentov. Höglová uviedla, že náborové úsilie sa musí “masívne zvýšiť”, aby sa dosiahol cieľ 203 000 vojakov, čo je výrazný nárast oproti súčasnému počtu 183 000 vojakov.

Ako faktor, ktorý odrádza potenciálnych regrútov od uchádzania sa o vojenské pozície, uviedla vojnu na Ukrajine, pričom odhalila, že počet žiadostí v tomto roku klesol o 11 %. V dôsledku toho sa nepodarilo obsadiť 16 percent zo 120 000 tohtoročných voľných vojenských miest.

Na tento problém upozornil nedávno vymenovaný minister obrany Boris Pistorius, ktorý navrhol, že návrat k určitej forme národnej služby môže byť potrebný nielen na posilnenie vojenského personálu, ale aj na opätovné zameranie mladých ľudí, ktorí nerezonujú s pocitom národnej identity.

“Zdá sa, že ľudia stratili vedomie, že sú súčasťou štátu a spoločnosti. Prevzatie zodpovednosti na určité obdobie by im mohlo otvoriť oči a uši,” povedal Pistorius minulý mesiac pre bavorské noviny Süddeutsche Zeitung, pričom hovorca vlády Steffen Hebestreit tento názor odmietol ako “nezmyselný”.

Höglová tiež vyjadrila svoje obavy z uhlíkovej stopy armády a odhalila, že emisie uhlíka súvisiace s činnosťou Bundeswehru sa za posledné tri roky zvýšili o 18 percent. Zdôraznila záväzok Bundeswehru využívať do budúceho roka 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov a odhalila, že jeho mix elektrickej energie sa v súčasnosti spolieha len na 36,3 percenta obnoviteľných zdrojov energie.

Na záver správa kritizovala záväzok armády k rozmanitosti a tvrdila, že v jej filozofii sú stále zakorenené “stereotypné spôsoby myslenia vo vzťahu k mužom a ženám”.

“[Muži] vojaci majú údajne lepšie vodcovské schopnosti a vyššiu úroveň výkonnosti ako ich spolubojovníčky, zatiaľ čo ženy vojačky sú vo všeobecnosti znevýhodnené, pokiaľ ide o povýšenie a hodnotenie,” vysvetlila Höglová. Dodala, že ľudia so zdravotným postihnutím sú tiež stále hodnotení ako menej výkonní ako ľudia bez postihnutia.

O úpadku Bundeswehru sa najmä v posledných dvanástich mesiacoch dobre informovalo a bývalá ministerka obrany Christine Lambrechtová bola v januári odvolaná pre neschopnosť napraviť nedostatky v armáde.

Jej nástupca Boris Pistorius začiatkom tohto mesiaca povedal kolegom v parlamente, že nemecká armáda v súčasnosti nespĺňa svoj účel a nebola by schopná brániť krajinu pred akýmkoľvek zásadným útokom.

“Nemáme ozbrojené sily schopné brániť Nemecko alebo jeho spojencov pred agresorom, akým je ruská armáda. V minulosti sme si neplnili svoje záväzky v NATO. Teraz musíme ako krajina prispieť potrebnými príspevkami,” povedal na stretnutí zákonodarcov SPD.

Od svojho vymenovania sa Pistorius pokúsil o vážne otrasy v organizácii a v pondelok vymenoval za nového šéfa nemeckých ozbrojených síl generálmajora Carstena Breuera, ktorý nahradil odchádzajúceho generála Eberharda Zorna, ktorý sa podľa denníka Die Welt dostal pod paľbu kritiky za chybnú analýzu ruských a ukrajinských vojenských kapacít.