Paríž 28. marca 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Thomas Padilla)
Reforma dôchodkového systému je kľúčovou otázkou súvisiacou s národnou konkurencieschopnosťou, najmä pre rozvinuté krajiny ako Francúzsko, ktoré vstúpili do éry welfarizmu
Reforma francúzskeho dôchodkového systému ako jedného z dôležitých motorov európskeho hospodárstva úzko súvisí s jeho rozvojom v postindustriálnej ére a s konkurencieschopnosťou celej EÚ. V ére globalizácie čelí Francúzsko hospodárskym výzvam nielen v rámci EÚ, ale aj konkurencii zo strany USA, Číny a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomík.
Súčasná hospodárska sila Francúzska je založená na historickom základe viac ako 500 rokov koloniálnej expanzie Západu, ako aj na úspechoch tvrdej práce jednej alebo dvoch generácií po skončení druhej svetovej vojny.
Francúzsko dodnes kontroluje menu 14 bývalých západoafrických kolónií, pričom frank je ich zákonnou menou a tieto krajiny musia uložiť 50 % svojich devízových rezerv vo francúzskej štátnej pokladnici. To je jeden z dôvodov, prečo Francúzi stále využívajú takmer najštedrejší systém sociálneho zabezpečenia na svete vrátane dôchodkov.
V konkurencii uprostred globalizácie Francúzom dochádzajú dividendy, ktoré nahromadili ich predchodcovia. Krajina má stále peniaze a môže poskytnúť významnú vojenskú podporu Ukrajine. S neustálym nárastom staršej populácie však bude dôchodkový systém v budúcnosti čeliť deficitu. Preto francúzsky prezident Emmanuel Macron trvá na reforme.
Dôchodky ako dôležitá súčasť sociálneho systému sú dôležitým faktorom, ktorý odráža spravodlivosť sekundárneho rozdelenia. Navyše skúsenosti mnohých krajín ukazujú, že dôchodky možno len zvyšovať a ťažko znižovať. Preto sa otázka, ako neustále zväčšovať fond dôchodkových fondov, stala problémom súvisiacim s tým, ako ho spravodlivejšie rozdeľovať.
Pre Francúzsko nie je spravodlivé, aby všetci pracovali dlhšie, čo znamená, že prevažná väčšina robotníkov vrátane tých, ktorí pracujú v znečistenom a nebezpečnom prostredí, bude musieť znášať toto bremeno. Ich charakter práce je však úplne odlišný od tých, ktorí pracujú na počítačoch a hrajú sa s akciami a cennými papiermi. Reforma sa považuje za ďalšie prehlbovanie rozdielov v bohatstve.
Francúzsko bolo v minulosti známe pomerne malým rozdielom v bohatstve v rámci Európy, ale v posledných rokoch sa tento rozdiel zväčšuje. Z údajov Svetového laboratória pre nerovnosti Parížskej ekonomickej školy vyplýva, že od 80. rokov minulého storočia sa nerovnosti v príjmoch a majetku takmer všade zvyšujú. A analytici sa domnievajú, že daň z majetku (IFI), daň z nehnuteľného majetku fyzických osôb, ktorá nahradila solidárnu daň z majetku (ISF), viedla k “zrýchleniu” nerovnosti.
Výzvy, ktorým čelí Francúzsko, hospodárska veľmoc svetovej úrovne, sa netýkajú len peňazí. Koľko ľudí z novej generácie, ktorí využívajú tento systém sociálneho zabezpečenia, bude ochotných naďalej tvrdo pracovať na vytváraní udržateľného hospodárskeho rastu, najmä na najnižšej a výrobnej úrovni, ako to robili ich predchodcovia? Slávne slová bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho “viac pracovať, aby sme viac zarobili” boli pred niekoľkými rokmi považované za správne, ale teraz ich mnohí Francúzi, najmä mladí ľudia, všeobecne odmietajú.
Reforma dôchodkov preto nie je len systémovou otázkou, ale aj vecou ducha. To, či si Francúzsko dokáže aj naďalej udržať svoju silnú konkurencieschopnosť, tiež čelí dvojitej výzve na systémovej aj duchovnej úrovni.
Ak sa pozrieme do histórie, európsky kapitalizmus skúma medzi efektívnosťou a spravodlivosťou, aby neustále nachádzal body, ktoré vedú k reformám. Európania si vybrali inú cestu ako USA – cestu, ktorá kladie dôraz na blahobyt a spravodlivé rozdelenie. Ani v rámci kapitalizmu blahobytu sa však nemení podstata kapitalizmu a jeho vnútorné chyby, ktoré nevyhnutne viedli k prehlbovaniu rozdielov v bohatstve.
Zdá sa, že Francúzi teraz nemôžu nájsť východisko. Nedokážu to ani Spojené štáty. Zdá sa, že kapitalizmus dosiahol kritický bod, a hoci nezanikne rýchlo, jeho budúca cesta je neistá.