Južná Amerika má lítium, ktoré chce Washington, ale vzdá sa ho?

Bratislava 21. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Twitter)

Spojené štáty sa pokúšajú o pôsobivú chôdzu po lane, keďže federálna vláda sa snaží urýchliť dekarbonizáciu a zároveň uprednostniť domáce dodávateľské a hodnotové reťazce, píše mexická novinárka Haley Zarembaová pre Oil Price

Zákon Bidenovej administratívy o znížení inflácie bol ocenený ako najväčší legislatívny počin v oblasti klímy v histórii Spojených štátov. Zároveň ho ako protekcionistický a príliš nacionalistický legislatívny akt kritizovali európske spoločnosti vyrábajúce zelenú energiu, ktoré majú pocit, že už nebudú môcť spravodlivo konkurovať na amerických trhoch. Je čoraz jasnejšie, že toto nie je len éra prechodu na čistú energiu, ale aj éra historických geopolitických zmien, napätia a opätovných rokovaní.

V súčasnosti prežívame historický geopolitický posun smerom k fragmentácii trhu. Tento posun od voľného obchodu k protekcionistickým politikám je výsledkom súčasnej energetickej vojny medzi Ruskom a Európou. Po tom, čo ruská invázia na Ukrajinu vyvolala v Európe energetickú krízu, ktorá sa odrazila na celom svete, sa do popredia dostalo nebezpečenstvo globalizovaných dodávateľských reťazcov, ktoré sústreďujú moc v rukách autoritárskych režimov.

V reakcii na to sa krajiny čoraz viac odvracajú od dlhodobo zavedených dodávateľských reťazcov fosílnych palív a sústreďujú svoje úsilie na lokálne dostupné zdroje energie, ktoré sú zväčša obnoviteľné. Je tu len jeden problém. Čína v súčasnosti dominuje dodávateľským reťazcom základných komponentov čistej energie. Aj keď sa napríklad energia spotrebovaná v Dánsku vyrába v Dánsku, fotovoltaické články boli takmer určite vyrobené v Číne.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry “je Čína v súčasnosti vedúcim svetovým dodávateľom technológií čistej energie a v prípade mnohých z nich je čistým vývozcom”. Podľa tohtoročnej správy Energy Technology Perspectives “Čína disponuje najmenej 60 % svetovej výrobnej kapacity pre väčšinu masovo vyrábaných technológií (napr. solárne fotovoltaické systémy, veterné systémy a batérie) a 40 % výroby elektrolyzérov”.

V súčasnej geopolitickej situácii to predstavuje veľký hlavolam. Ak môže Rusko dnes zavrieť kohútiky s plynom v reakcii na kritiku vojny na Ukrajine, prečo by Čína nemohla zajtra zastaviť dodávky solárnych panelov v reakcii na odsúdenie genocídnych činov voči ujgurskej moslimskej menšine?

Čína nielenže dominuje výrobným kapacitám čistej energie, ale dominuje aj trhom so surovinami, na ktoré sa tieto výrobné odvetvia spoliehajú. Najväčším z nich je lítium, ktoré je okrem iných technológií zelenej energie základnou zložkou batérií pre elektrické vozidlá a technológií skladovania energie. V súčasnosti je Čína na ceste k tomu, aby v nasledujúcich dvoch rokoch ovládla tretinu svetových zásob lítia. Keďže sa Spojené štáty a Európa snažia zbaviť závislosti od Číny, v súčasnosti existuje obrovský a rastúci dopyt po lítiu z iných častí sveta.

Spojené štáty urobili veľké pokroky smerom k zvýšeniu vlastnej produkcie lítia, pričom sa plánujú zariadenia na výrobu lítia v Nevade, Severnej Karolíne a Tennessee. Napriek masívnym investíciám do domácej výroby lítia to však nebude ani zďaleka stačiť na to, aby sa krajina mohla v nejakom významnom časovom horizonte dekarbonizovať. Odkiaľ sa teda všetko to lítium vezme?

Odpoveďou je s najväčšou pravdepodobnosťou Južná Amerika. Tento kontinent má obrovské množstvá lítia a na rozdiel od Spojených štátov už má vybudované výrobné kapacity, odborné znalosti a skúsený priemysel, ktorý v najbližšom období podporí zvyšovanie a rozširovanie výroby lítia. Takzvaný lítiový trojuholník Argentíny, Čile a Bolívie má dobré predpoklady na to, aby Číne odobral obrovský podiel na trhu s lítiom.

Pre Washington však situácia nemusí byť taká jednoduchá. Pre tentoraz má Južná Amerika v rukách páky a nemusí sa ľahko rozlúčiť so svojimi vyjednávacími žetónmi. Rokovania v regióne, v ktorom majú USA temnú históriu intervencií a vykorisťovania, v dôsledku čoho nechýbajú protiamerické nálady, budú určite predstavovať vlastné geopolitické tŕnie.

Juhoamerickí lídri sa už teraz vyjadrujú, že sa neuspokoja s tým, že budú len poskytovať suroviny, z ktorých budú profitovať hodnotové reťazce so sídlom v USA. Namiesto toho sa zamerajú na pridanú hodnotu vo svojich krajinách a umožnia svojim vlastným ekonomikám, aby sa tešili z tohto neočakávaného zisku. Už teraz sa hovorí o vytvorení kvót na to, koľko lítia sa vyvezie a koľko sa ponechá pre miestne trhy. “Pridávanie hodnoty je pre nás kľúčové,” citovala nedávno agentúra Bloomberg argentínsku námestníčku ministra pre ťažbu Fernandu Avilu. “Vieme, že odvetvie dnes rastie a je tu veľký tlak a volatilita cien. Ide však o to, aby sme čo najlepšie využili túto príležitosť, nielen tým, že budeme dodávať uhličitan lítny.”