Je americký problém s kobaltom jeho Achillovou pätou?

Bratislava 23. septembra 2022 (HSP/Nationalinterest/Foto:Twitter)

V súčasnosti sú Spojené štáty v oblasti kobaltu nebezpečne závislé od zahraničných spoločností a krajín vrátane svojho geopolitického rivala Číny, píše o tom The National Interest

Kobalt je pre americké hospodárstvo a armádu veľmi dôležitý minerál. Tento prvok je potrebný pre lítium-iónové batérie v elektrických vozidlách, superzliatiny v prúdových motoroch a permanentné magnety v modernej elektronike. V Spojených štátoch tvoria batérie 52 % konečného použitia kobaltu a superzliatiny 31 % konečného použitia. Tieto aplikácie kobaltu sú nevyhnutné pre energetické technológie, ako je skladovanie veternej energie, a obranné zariadenia, ako sú stíhačky F-35.

Bez kobaltu nie je možná ani americká revolúcia v oblasti čistej energie, ani technologicky vyspelá vojenská modernizácia. Spojené štáty však majú problém. USA sa vo veľkej miere spoliehajú na dodávateľské reťazce kobaltu, ktoré kontrolujú zahraničné spoločnosti a krajiny – najmä Čína. Preto sú Spojené štáty – a ich hospodárska a vojenská budúcnosť – zraniteľné voči geopolitickým a trhovým rizikám v dodávateľskom reťazci kobaltu.

Existujúci dodávateľský reťazec kobaltu

Trh s kobaltom v súčasnosti výrazne závisí od jedinej krajiny: Konžskej demokratickej republiky (KDR). Táto krajina vlastní 46 % (3,5 milióna metrických ton) známych svetových zásob kobaltu (7,6 milióna metrických ton) – ekonomicky využiteľného kobaltu. Naproti tomu Spojené štáty majú len 0,9 % (69 000 metrických ton) svetových zásob kobaltu, predovšetkým v Idahu, Minnesote a na Aljaške.

Výhrada k uvedenej skutočnosti spočíva v tom, že Spojené štáty majú kobaltu oveľa viac. V roku 1959 spoločnosť Calera Mining Company odhadla, že v banskom revíri Blackbird v kobaltovom pásme Idaha sa nachádza takmer 110 000 metrických ton zásob kobaltu, čo z neho robí “najväčšiu známu zásobu kobaltovej rudy vysokej kvality na svete”. Okrem toho sa v Amerike nachádza 1 milión metrických ton potenciálne ekonomicky využiteľných zdrojov kobaltu – hlavne v severovýchodnej Minnesote.

V súčasnosti sú však americké zásoby kobaltu z veľkej časti nevyužité. A aj keby Spojené štáty využili zásoby, vplyv KDR na trh by sa určite nezmenšil. KDR v súčasnosti produkuje 71 % svetovej kobaltovej rudy, zatiaľ čo Spojené štáty produkujú len 0,4 % v jednej bani – Eagle Mine v Michigane, ktorá ukončí ťažbu v roku 2026. Koncom tohto mesiaca však austrálska spoločnosť Jervois uvedie do prevádzky svoju kobaltovú baňu v Idahu a plánuje vyrábať 1 900 ton kobaltu ročne.

Na druhej strane, napriek tomu, že sa ťaží len 1 % svetovej kobaltovej rudy – Čína kontroluje približne 14 % svetovej produkcie kobaltovej rudy. Konkrétne, spoločnosti podporované Čínou vlastnia alebo majú finančné podiely v pätnástich z devätnástich kobaltových baní v KDR, čím Čína kontroluje viac ako 50 percent ťažobnej kapacity kobaltu v KDR. Čína má preto významný vplyv na svetové dodávky kobaltovej rudy.

Proces rafinácie zvyšuje neistotu v dodávateľskom reťazci kobaltu. Čína rafinuje 72 % svetovej produkcie kobaltu, zatiaľ čo Spojené štáty rafinujú 0 %. Inými slovami, Spojené štáty sa pri svojej spotrebe kobaltu spoliehajú na 100 % na dovoz a sekundárny šrot.

Pokiaľ ide o tento dovoz, aj ten je zraniteľný. Väčšina dovozu rafinovaného kobaltu pochádza z Nórska (20 %), Kanady (16 %), Japonska (13 %) a Fínska (11 %). Ako však bolo uvedené vyššie, Čína dominuje v dodávkach ťažby, z ktorej čerpajú rafinérske spoločnosti v týchto krajinách. V praxi teda dodávateľské reťazce kobaltu stále závisia od Číny.

Geopolitické riziká kobaltu

V súčasnosti sú dodávateľské reťazce kobaltu vystavené trom hlavným geopolitickým rizikám.

Po prvé, Čína môže obmedziť svetové dodávky kobaltu. Napríklad v roku 2010 Čína znížila svoju kvótu na vývoz prvkov vzácnych zemín, čo dramaticky zvýšilo globálne ceny. Zastavila tiež vývoz vzácnych zemín do Japonska, čím poškodila jeho technologicky vyspelé hospodárstvo.

Čína môže podobne obmedziť vývoz rafinovaného kobaltu. Keď Čína obmedzila vývoz vzácnych zemín, ekonóm Paul Krugman napísal, že “tento incident ukazuje, že čínska vláda je nebezpečne šťastná, že je ochotná viesť hospodársku vojnu pri najmenšej provokácii”.  Pod vedením Si Ťin-pchinga môže byť Čína ešte “šťastnejšia” ako predtým.

Druhé geopolitické riziko sa týka podnikateľského prostredia v KDR, ktoré sa môže dramaticky zmeniť v závislosti od rozhodnutí v hlavnom meste krajiny Kinshase. Vláda KDR môže napríklad zvýšiť dane, čo by pravdepodobne znížilo ponuku kobaltu v nadväzujúcich odvetviach. Ivan Glasenberg, bývalý generálny riaditeľ ťažobného gigantu Glencore, uviedol vyššie dane v roku 2019 ako jeden z dôvodov pozastavenia ťažby rudy v bani Mutanda spoločnosti Glencore.

Okrem toho vláda KDR môže zmeniť predpisy, zrušiť povolenia alebo opätovne prerokovať zmluvy. Začiatkom tohto roka prezident KDR Felix Tshisekedi uviedol, že sa usiluje o “obnovenie rovnováhy” predchádzajúcich banských dohôd KDR so zahraničnými spoločnosťami. Prevádzkové podmienky v KDR vystavujú kobaltové spoločnosti aj právnym (napr. americký zákon o zahraničných korupčných praktikách) a reputačným rizikám. Celkovo možno povedať, že podnikanie v KDR môže byť náročné.

Tretím významným geopolitickým rizikom sú regionálne a globálne udalosti, ako sú vojny, pandémie a prírodné katastrofy. Kobalt vyťažený v KDR sa zvyčajne prepravuje do Južnej Afriky a z prístavu Durban, ktorý je popredným svetovým prístavom na vývoz kobaltu, sa prepravuje do celého sveta. Počas pandémie koronavírusu však juhoafrická vláda zaviedla prísnu uzávierku, ktorá oneskorila dodávky kobaltu a negatívne ovplyvnila nadväzujúce spoločnosti. Niektoré spoločnosti hľadali alternatívne vývozné trasy, ako napríklad prístav Dar-es-Salaam v Tanzánii, ale tieto trasy mali problémy so skladovacími a prepravnými kapacitami.

Prírodné katastrofy môžu ovplyvniť aj dodávateľské reťazce kobaltu. V roku 2022 veľké záplavy v Juhoafrickej republike poškodili kritickú infraštruktúru v prístave Durban, čo si vyžiadalo dočasné pozastavenie prevádzky prístavu. Aj po obnovení prevádzky mal potom prístav množstvo nevybavených prepravných kontajnerov, ktorých odstránenie trvalo takmer týždeň. Významnejšie prírodné katastrofy v budúcnosti by spôsobili dlhšie prerušenie prevádzky a rozsiahlejšie nahromadenie nevybavených kontajnerov.

Trhové riziká kobaltu

Po prvé, dopyt po elektrických vozidlách môže a pravdepodobne aj bude prehlbovať deficit dodávok kobaltu. Spoločnosť Benchmark Mineral Intelligence predpokladá, že na uspokojenie predpokladaného dopytu po kobalte do roku 2035 bude potrebných šesťdesiatdva nových kobaltových baní – každá s ročnou produkciou 5 000 metrických ton. Dopyt po elektrických vozidlách zvyšuje predovšetkým dopyt po kobalte.

V správe Spoločného výskumného centra Európskej komisie z roku 2018 sa uvádza: “Rozširovanie trhu s elektrickými vozidlami na celom svete a v EÚ exponenciálne zvýši dopyt po kobalte v nasledujúcom desaťročí.” V dôsledku zvýšeného dopytu sa ceny kobaltu zvýšili z približne 36 000 USD za metrickú tonu v júli 2020 na súčasných približne 52 000 USD za metrickú tonu.

Druhé trhové riziko sa týka povahy ťažby kobaltu, ktorá je zložitá, pretože 90 % kobaltu sa ťaží ako vedľajší produkt medi alebo niklu. Napríklad KDR produkuje väčšinu kobaltu z medených prevádzok, ako je meď-kobaltová baňa Kamoto. Ťažba kobaltu preto čelí trhovej dynamike ťažby medi a niklu.

Troy Nazarewicz zo spoločnosti Fortune Minerals v článku pre časopis Resource World napísal, že “[s] poklesom cien [medi a niklu] sa viaceré bane odstavili, čo viedlo k zníženiu produkcie kobaltu v čase, keď dopyt po kobalte rýchlo rastie”. Jedinou významnou baňou, ktorá primárne vyrába kobalt, je baňa Bou Azzer v Maroku. Nakoniec bude aj niekoľko rozpracovaných baní v Idahu. Väčšina ťažby kobaltu však naďalej podlieha trhovým silám, ktoré s kobaltom nesúvisia.

Tretím trhovým rizikom je koncentrácia trhu v dodávateľskom reťazci kobaltu. V roku 2018 spoločnosť Glencore kontrolovala približne 30 % celosvetovej produkcie kobaltovej rudy, spoločnosť China Molybdenum kontrolovala 13 %, spoločnosť Vale 3 %, Gécamines 4 % a Eurasian Resources Group 2 %. Žiadna americká spoločnosť nekontroluje žiadne významné bane produkujúce kobalt vrátane baní v KDR.

Jednotlivé bane v KDR často predstavujú obrovské podiely na celosvetovej produkcii kobaltu, preto ak sa v týchto baniach vyskytnú regulačné alebo výrobné problémy, značná ťažobná kapacita sa odstaví. Napríklad v roku 2022 vláda KDR pozastavila prevádzku v bani Tenke Fungurume spoločnosti China Molybdenum – ktorá v tom roku predstavovala 17 % produkcie kobaltu v KDR – po tom, čo spoločnosť China Molybdenum údajne nezverejnila presné údaje o rezervách. Takáto koncentrácia trhu zvyšuje riziko dodávateľského reťazca.

Keďže svet vstupuje do transformačnej éry charakterizovanej americko-čínskou konkurenciou a revolúciou v oblasti čistej energie, je viac než zrejmé, že kobalt bude zohrávať kľúčovú úlohu. Spoločnosti a krajiny, ktoré kobalt ťažia a spracúvajú, budú kontrolovať pokročilé technológie – batérie v obnoviteľných zdrojoch energie, zliatiny v prúdových motoroch, magnety vo vojenských radaroch, v ktorých je kobalt nevyhnutný. V súčasnosti sú Spojené štáty v oblasti kobaltu úplne závislé od zahraničných spoločností a krajín vrátane svojho geopolitického rivala Číny.