Bratislava 22. augusta 2023 (HSP/Facebook/Foto:Facebook)
Jozef Banáš varuje pred postupnou likvidáciou slovenského jazyka a jeho nahrádzaním cudzojazyčnými výrazmi
“Už niekoľkokrát som sa vyjadril k vkrádaniu sa cudzích slov do slovenčiny. Nemám na mysli tie, ktoré prinášajú nové technológie. Ako sú gúgliť, skenovať, lajkovať, tvítovať, šérovať, hejtovať, či staršie ako šou, butik, líder a iné, na ktoré v podstate nemáme ekvivalenty. Mám na mysli slová ako level, benefit, čilovať, kreovať a ďalšie, ktoré vytláčajú slovenské synonymá – úroveň, výhoda, oddychovať, tvoriť a ďalšie,” upozorňuje na úvod.
“V knihe Dementi som napísal: Prestávame byť roľníkmi a gazdami a stávame sa farmármi. Už nemáme správy ale hedlájny, zákony v Národnej (!) rade netvoríme, ale kreujeme, nehovoríme prepáč, ale sorry… Už nemáme nákupné centrá, ale šopingpalasty, nemáme Dom detí, ale Kidhouse. Nemáme ani Popolušky, Valibukov, Jankov Hraškov, Karkulky, Šípkové Ruženky, ale Mekkvínov, Mekgájverov, Barbíny, Šrekov, Alfov. Slovanské sviatky nahradili Valentíny, Halovíny a iné nám „blízke“ volovíny…,” pokračuje.
“Včera som sa hral s vnúčikom a otvoril som pôvabnú detskú knižku vydavateľstva Taktik: Spoznaj dotykom život na farme. Hneď po pozretí prvej strany som ostal zarazený informáciou, že o zvieratká na gazdovstve sa stará farmár. Nespomínam si, že by niekedy na slovenských gazdovstvách gazdovali farmári a že by niekedy vôbec na Slovensku boli farmy. Aby bolo jasné – som absolútne za to, aby sa naše deti učili cudzie jazyky, ale ako slovenský spisovateľ kategoricky odmietam nahradzovanie rovnocenných slovenských výrazov cudzími,” dodáva.
“Obávam sa, že pri našej mäkkej povahe (prejdite sa v Bratislave po Obchodnej ulici, pomaly tam slovenský názov nenájdete) budeme mať o pár desaťročí namiesto otcovej roli faterfíld a namiesto Vysokých Tatier Hajtátras. Potom už ale spánombohom, alebo podľa nového gúdlak,” varuje na záver.