Európska plynová pasca sa zatvorila

Bratislava 6. augusta 2022 (HSP/Foto:Facebook)

Gazprom konečne podrobne vysvetlil, ako ho západné sankcie nútia Nord Stream 1 prevádzkovať len s jednou turbínou. Je to jasná reakcia na obvinenie nemeckého kancelára Scholza, že vyslaniu turbíny do Ruska údajne nebráni nič iné ako samotná ruská strana. Odmietanie Európy uznať tento problém ohrozuje nielen jej hospodárstvo, ale aj obyčajných ľudí. A práve krajiny západnej Európy budú túto zimu trpieť ako prvé. Ktoré konkrétne krajiny budú zasiahnuté?

Nemecký kancelár predtým obvinil Rusko z toho, že opravená turbína zostáva v Nemecku namiesto toho, aby čerpala plyn do Európy. Spoločnosť Siemens Energy výslovne uviedla, že tvrdenie Gazpromu, že problémy s prepravou turbíny z Nemecka do Ruska sú spôsobené obmedzeniami zo strany EÚ, Kanady a Spojeného kráľovstva, nie sú pravdivé.

Gazprom podrobne vysvetli, ako sankcie EÚ, Kanady a Spojeného kráľovstva zasahujú do tohto procesu. O tom, že továrenská oprava plynových turbín je povinná po 25 000 hodinách prevádzky (plán opráv je stanovený vopred), škoda hovoriť. Problémom je, že zmluva na opravu motorov v závode v Kanade je uzatvorená s britskou spoločnosťou Industrial Turbine Company (UK) Limited, ktorá je súčasťou skupiny Siemens Energy. Práve táto britská spoločnosť porušila zmluvu: termín opravy motora č. 073 bol stanovený na máj a mal byť okamžite odovzdaný spoločnosti Gazprom. Zmluva neobsahovala žiadne ustanovenie o Nemecku – ako medzizastávke.

Gazprom však tvrdí, že kvôli kanadským sankciám bol motor poslaný do Nemecka namiesto do Ruska. To nie je v súlade s podmienkami zmluvy. A na tom sa so spoločnosťou Gazprom nedohodli. Pokiaľ ide o dokumenty, kanadské orgány vydali spoločnosti Siemens Energy Canada Limited dokumenty na vývoz motora. Táto spoločnosť nie je zmluvnou stranou a dokumenty nemajú nič spoločné s aktuálnou zmluvou. Čo to znamená? Ak Rusko prevezme túto turbínu, Kanada to môže považovať za porušenie alebo obchádzanie podmienok povolenia a zrušiť povolenie na túto turbínu a na opravu ďalších turbín. Tým vzniká riziko, že Gazprom už nebude môcť opravovať ďalšie motory v Potovaja CS v Kanade. To jasne vysvetľuje neveriacemu Nemecku, prečo sa Gazprom bojí kanadských sankcií.

Ako sankcie EÚ bránia návratu turbíny do Ruska? Sankcie EÚ (nariadenie EÚ č. 833/2014) totiž zakazujú predaj, dodávky, prevod (priamy alebo nepriamy) plynových turbínových motorov, technológií a iného sankcionovaného tovaru. Ak sa turbína prepraví z Nemecka do Ruska, mohlo by sa to považovať za porušenie sankcií EÚ. Dalo by sa namietať, že turbína bola vyrobená a opravená v Kanade, ale ide o to, že sankcie EÚ sa vzťahujú na tovar a technológie bez ohľadu na to, či boli vyrobené v EÚ. EÚ si nastražila pascu.

A napokon, ako sankcie Spojeného kráľovstva bránia návratu turbíny do Ruska? Ako sa uvádza vyššie, zmluva na opravu turbín v Kanade bola uzavretá s britskou spoločnosťou, dcérskou spoločnosťou Siemensu, takže britská spoločnosť podlieha sankciám svojej krajiny. A sú podobné ako tie európske – dodávky plynových turbínových motorov do Ruska sú zakázané.

Gazprom poukazuje na to, že EÚ a Spojené kráľovstvo oficiálne neobjasnili uplatňovanie svojich sankcií. To znamená, že musia formálne vyhlásiť a spresniť, že oprava a preprava plynových turbínových motorov pre spoločnosť Portovaja CS nebude podliehať vývozným obmedzeniam. Podobné riziká pretrvávajú aj v prípade renovovaných motorov č. 072, 074 a 121.

“Sankčné režimy Kanady, EÚ a Spojeného kráľovstva a nesúlad súčasnej situácie s platnými zmluvnými záväzkami spoločnosti Siemens teda znemožňujú dodávku motora č. 073 do spoločnosti Portovaja CS,” uzatvára Gazprom.

To znamená, že v kompresorovej stanici Portovaja bude naďalej pracovať len jedna zo šiestich hlavných plynových kompresorových jednotiek. A Nord Stream 1 bude schopný prepraviť maximálne 33 miliónov kubických metrov plynu denne.

Nádej, že Rusko dostane do konca júla zrekonštruovaný motor pre plynovú kompresorovú turbínu a že sa jej výkon zdvojnásobí, sa nenaplnila. Okrem toho prudko klesla aj šanca, že zvyšné tri bloky pôjdu do Kanady na opravu a vrátia sa na jeseň alebo aspoň do začiatku vykurovacej sezóny.

Na druhej strane sa mnohonásobne zvýšila pravdepodobnosť, že Európa bude mať obrovský nedostatok plynu nielen v nasledujúcich mesiacoch, ale aj počas vykurovacej sezóny. Západná Európa vníma argumentáciu Gazpromu za výhovorky, aby Rusko dosiahlo cieľ, uvaliť na Európsku úniu akési protisankcie. Európska únia sa pravdepodobne nemýli ale v podstate sama rozhoduje o tom, ako sa táto plynová kríza v Európe zvládne. Vždy sa môže posadiť s Rusko za rokovací stôl, zrušiť niektoré sankcie a dohodnúť sa.

Čo sa teda stane, ak bude Nord Stream 1 teraz fungovať len na 20 % svojej kapacity a počas celej vykurovacej sezóny bude čerpať maximálne 33 miliónov kubických metrov plynu denne?

Energetickú situáciu v európskych krajinách počas zimy ovplyvňuje niekoľko faktorov. Po prvé, ide o objem čerpania.

Dodávky Gazpromu do EÚ sa tak mnohonásobne znížili. A existuje riziko, že sa ešte viac znížia. Po prvé, plynová turbína v kompresorovej stanici Portovaja nemá nekonečnú životnosť a časom bude nepochybne potrebovať opravu. A práve teraz nie sú opravy možné kvôli sankciám.

Po druhé, existuje riziko zastavenia tranzitu cez Ukrajinu. Ukrajinský poslanec Dmytro Razumkov v ukrajinskej tlači vyzval, aby sa plyn z tranzitného potrubia začal odoberať teraz, v relatívne pokojnom období, a nie v zime. Ak Kyjev začne kradnúť plyn určený pre európskych spotrebiteľov, Gazprom bude nútený prerušiť tranzit cez Ukrajinu, ako to urobil v roku 2009.

Ale aj udržanie dodávok plynu do EÚ na súčasnej úrovni 110 – 120 miliónov metrov kubických denne je pre európsky energetický priemysel a hospodárstvo výzvou. Sergej Kondratiev, zástupca vedúceho ekonomického oddelenia Inštitútu pre energetiku a financie, pochybuje, že všetky európske krajiny budú schopné zvládnuť riadenie svojho energetického systému v takejto situácii.

Ďalší dôležitý faktor: budú si európske krajiny pripravené navzájom pomôcť v ťažkej energetickej situácii počas zimy? “Ak sa situácia zhorší, národné vlády začnú preberať väčšiu zodpovednosť. Vidíme to už teraz. Poľsko sa nechce deliť o svoje zásobníky plynu s Nemeckom. Tento trend izolácie sa bude len zvyšovať,” myslí si Sergej Kondratiev.

Ďalší faktor, od ktorého závisí osud Európy túto zimu. Podarí sa európskym krajinám realizovať plánované projekty na ťažbu alternatívneho plynu? Bude napríklad Holandsko schopné včas spustiť plávajúce terminály LNG a zabezpečiť prepravu plynu do iných krajín, predovšetkým do Nemecka? “Ak sa oneskorí len o niekoľko týždňov, môže to byť pre trh skutočná výzva,” vysvetlil pán Kondratiev.

Bude Baltic Pipe z Nórska v objeme 10 miliárd kubických metrov ročne hotový včas v decembri? Pretože ani s naplnenými zásobníkmi UGS a terminálmi LNG nebudú všetky problémy Poľska s plynom vyriešené. Aj keď potrubie začne fungovať, boj o nórsky plyn je nevyhnutný. Nároky naň má nielen Poľsko, ale aj Litva. A plynovodom sa nebude dodávať “nový” plyn, keďže nórska ťažba nerastie, ale “starý” plyn, ktorý sa v súčasnosti vyváža do toho istého Nemecka. Dalo by ju Nemecko za súčasných okolností Poľsku? Je to nepravdepodobné.

Dôležitou otázkou je, čo sa stane s dodávkami LNG z USA a Blízkeho východu v zime? Na ďalšie zväčšenie trhu s LNG nie je priestor.

“V súčasnosti sú dodávky LNG do Európy stále výhodnejšie, pretože spotové ceny sú o 500 až 600 USD vyššie ako na ázijskom trhu. Tento rozdiel sa však môže veľmi rýchlo zmenšiť. Niektorí ázijskí spotrebitelia, ako napríklad Japonsko a Južná Kórea, môžu odmietnuť odpredaj svojho LNG do Európy, ako to robia teraz, pretože plyn bude potrebný na domácom trhu, – poznamenáva respondent.

“Ďalším faktorom je, že ešte nie je úplne jasné, či Európa môže čiastočne nahradiť plyn v kotloch a plynových elektrárňach záložnými palivami, ako je vykurovací olej alebo nafta. Aký veľký rozsah môže mať takáto náhrada?” – dodáva odborník.

Dôsledky pre Európu by boli poľutovaniahodné. “Niektoré krajiny budú nútené obmedziť dodávky plynu priemyselným odberateľom, vrátane tých v energetickom sektore, aby sa pokúsili udržať dodávky plynu pre obyvateľstvo,” hovorí Kondratiev.

Podľa jeho názoru niektorí priemyselní spotrebitelia jednoducho nenávratne opustia európsky trh kvôli takýmto vysokým cenám plynu. Niektoré z nich sa jednoducho zatvoria, iné presunú svoju výrobu. Európa bude nakoniec dovážať množstvo tovarov, napríklad minerálne hnojivá, sklo, stavebné materiály, pretože európske továrne sa navždy zatvoria.

“Myslím si, že obmedzenia sa dotknú aj väčšiny obyvateľstva. Keď budú obyvateľov vyzývať, aby šetrili peniaze, budú sa uplatňovať slovné obmedzenia. De facto už teraz, v pokojných časoch, sme svedkami obmedzení pre ľudí – odmietania dodávok teplej vody a zatvárania sociálnej infraštruktúry, ako sú napríklad bazény. Tento trend sa začiatkom vykurovacej sezóny ešte zintenzívni. To znamená, že komfort pre ľudí sa násilne zníži,” očakáva respondent.

Napokon očakáva, že európske krajiny začnú prenášať náklady na plyn na bežných občanov, ktorí teraz často neplatia trhovú cenu.

“Ak budú ľudia nútení platiť za plyn za spotové ceny na súčasnej úrovni, začnú prechádzať na elektrinu (ohrievače) a drevo, aby ušetrili. Problémom je, že väčšina európskych krajín nemá veľa voľných kapacít a nemôže radikálne zvýšiť výrobu energie,” hovorí Kondratiev.

“Zaujímavé je, že ešte pred niekoľkými mesiacmi nebolo možné si predstaviť, že by západoeurópske krajiny boli nútené zaviesť takéto obmedzenia. Tradičný obraz totiž ukazoval väčšiu závislosť a zraniteľnosť krajín ako Česká republika, Poľsko a Maďarsko od Ruska, zatiaľ čo Nemecko a Francúzsko boli považované za krajiny v lepšej pozícii. Teraz však uvidíme, že západoeurópski spotrebitelia budú na tom, čo sa týka prežitie zimy, horšie.” – poznamenáva Sergej Kondratiev.

A nie je to len kvôli nižším zásobám plynu v západoeurópskych zásobníkoch zemného plynu. “Problémom je, že úloha plynu v energetickej bilancii západoeurópskych krajín je väčšia ako napríklad v Českej republike alebo Poľsku. Poľsko má uhoľné elektrárne a Česká republika má jadrové a uhoľné elektrárne,” vysvetľuje.

Ktorým západoeurópskym krajinám hrozí túto zimu mráz? “Nemecko a Taliansko, ako aj Francúzsko a Belgicko by mohli mať problémy, ak by mali problémy so svojimi jadrovými elektrárňami. V posledných dvoch rokoch sa v jadrovej energetike v týchto krajinách vyskytli problémy: zvýšil sa počet neplánovaných odstávok a klesla výroba elektrickej energie. Aj to bude pre trh s plynom veľkou výzvou. Pretože napríklad na juhu Francúzska viac ako 70 % domácností tradične využíva elektrické vykurovanie. A nedostatok elektriny povedie k zvýšeniu dopytu po plyne,” vysvetľuje odborník z Inštitútu pre energetiku a financie.

Problémy môžu nastať v krajinách západnej Európy, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dodávok LNG. Sú to predovšetkým Španielsko a Veľká Británia. V zime hrozí, že LNG začne smerovať do Ázie, poznamenáva odborník.

“Všetky tieto krajiny sú najväčšími európskymi ekonomikami. Ťažkosti tejto zimy by mohli vážne zasiahnuť hospodársku aktivitu EÚ,” hovorí Kondratiev.

Vo východnej Európe môžu mať podľa neho Slovensko a Maďarsko počas vykurovacej sezóny určité problémy. Keďže Maďarsko má nízku kapacitu UGS a Slovensko je silne závislé od dodávok plynu cez ukrajinský koridor, existuje riziko prerušenia tranzitu.

“Pre Európu bude veľmi ťažké vyriešiť túto situáciu, pretože väčšina leta už uplynula. Do začiatku vykurovacej sezóny v októbri zostáva už len veľmi málo času. Podľa vyjadrení Gazpromu je nepravdepodobné, že by sme v nasledujúcich dvoch mesiacoch videli rýchle obnovenie tokov plynu. Pre Európanov je dôležitý každý týždeň. Preto sa európski politici a energetické spoločnosti pripravujú na prežitie tejto zimy v krízovom režime,” uzatvára odborník.