Chmelár k pochodu Za mier: Neskutočne sa hanbím za tú polovzdelanú a predajnú bandu, ktorá si hovorí novinári

Bratislava 22. septembra 2022 (HSP/FB/Foto:HSP)

Včera sa v Bratislave konal mierový pochod, ktorý organizovalo občianske združenie Zjednotení za mier. Jeho súčasťou bola výzva na diplomatické riešenie vojny na Ukrajine, ku ktorej sa pripojili viaceré osobnosti spoločenského, kultúrneho a vedeckého života. Hlavné správy o podujatí informovali tu

Dojmy z akcie vyvolali u viacerých účastníkov reminiscencie z bývalého režimu, z obdobia vlády jednej strany. Hlavný organizátor Eduard Chmelár neskoro večer akciu zhodnotil takto:

Ako sa zo strážnych psov demokracie stali čivavy despocie

“K dnešnému mierovému pochodu sa budem ešte dlho vracať, pretože to bola jedna z najkrajších akcií, ktoré som organizoval. V tejto chvíli, keď som už odprevadil hostí a unavene som si ľahol na gauč, chcem povedať len toto: neskutočne sa hanbím za tú polovzdelanú a predajnú bandu, ktorá si nejakým omylom hovorí novinári. Mali tu výnimočných ľudí, akých nemajú možnosť stretnúť každý deň, ponúkli sme im exkluzívne rozhovory s najzaujímavejšími osobnosťami, no všetky médiá hlavného prúdu bez výnimky, vrátane verejnoprávnych platených z našich daní, ich tak dôsledne odbojkotovali, že paralelu na to môžete nájsť len v totalitných režimoch.

Múdry prejav jedného z najuznávanejších diplomatov európskeho formátu, bývalého predsedu Valného zhromaždenia OSN a exministra zahraničných vecí Českej republiky Jana Kavana – nič. Ľudsky hlboké posolstvo ukrajinskej koordinátorky Medzinárodnej ženskej ligy za mier a slobodu Niny Potarskej, ktorá porozprávala o skúsenostiach bežných Ukrajincov (nie tých, ktorí profitujú zo Zelenského režimu) – nič. Bezkonkurenčne najsilnejší príhovor 93-ročnej veteránky Slovenského národného povstania Anny Bergerovej – nič. Celé dni vysielajú médiá tie najväčšie hlúposti, bezvýznamné táraniny slovenských politikov, a tu dostanú ako na tácke silné posolstvá schopné zatriasť celou verejnosťou, a im to nestojí ani za zaznamenanie. Ja nechápem, kde to žijem.

Ninu zaujala skupinka mladých militantných trollov, ktorí obďaleč stáli s nejakými transparentmi, že nechcú dialóg. Scéna ako z Orwella. Nina sa s nimi chcela porozprávať, o čo im ide. Agresívne na ňu zaútočili, že nie je “pravá Ukrajinka”. Nechceli si dať vysvetliť, že má dôvod nenávidieť Putina viac ako oni, pretože trhá jej vlasť na kusy. Pre nich to bola špinavá kolaborantka. Ani náznak kritického uvažovania a schopnosti porozumieť, o čo jej ide.

Večer pri víne mi povedala, že pre ňu to bol mentálny tréning. Jan Kavan ju doplnil, že mu pripomenuli obvinenie z kontrarevolúcie, ktorým ho počastovali fanatickí zväzáci za minulého režimu tesne pred tým, ako musel utiecť do exilu. Poznamenal som, že to tiež poznám. Pred dvadsiatimi rokmi ma takto urážali mladí neonacisti, ktorí vtedy ešte neboli poslancami parlamentu, ale pouličnými bitkármi. Dnes sa takíto extrémisti regrutujú z centristických progresívcov.

Čaká nás veľa práce a budeme ešte čeliť mnohým útokom, pretože najprenasledovanejšími a najnenávidenejšími ľuďmi sú dnes paradoxne tí, ktorí chcú mier. Viacerí z nás sa dnes vyjadrovali o možnostiach skorého dosiahnutia mieru veľmi skepticky, ale odhodlane brániť ho. Ale jedno viem povedať po dnešku a včerajšku celkom určite: tieto duševné polotovary, ktoré nevedia rozoznať dôležité od banálneho, ktoré tupo urážajú bežných ľudí (“dezoláti v uliciach”) a nerozumejú ich motiváciám, nie je potrebné rešpektovať. Ak si ešte stále fandia, že sú dôležití pre demokraciu, tak ich treba vyviesť z omylu: sú jej prekážkou a na ceste k jej obrode nie sú potrební. A podľa toho sa k nim treba aj správať.”