Dilema úlohy Číny ako sprostredkovateľa v prípade Ukrajiny

Peking/Kyjev 28. marca 2023 (HSP/moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky, Alex Brandon)

Od začiatku rusko-ukrajinskej vojny, ktorá sa naplno rozhorela po 24. februári 2022, zastáva Čína tzv. neutrálny postoj ku konfliktu a pasívne vyzýva na mierové riešenie. Pri príležitosti výročia ruskej invázie sa však Peking vytasil s konkrétnymi návrhmi, ako vojnu ukončiť: Čína vyhlásila, že je pripravená podieľať sa na mierovej úprave, píše Ukrajinec Petro Ševčenko pre Modern Diplomacy

Mierotvorný postoj Pekingu a legitimitu Si Ťin-pchinga ako sprostredkovateľa uznal Putin počas Siovej návštevy v Moskve a šíria sa chýry o nasledujúcom čoskoro uskutočnenom telefonáte medzi Siom a Zelenským, je však otázne, či je Kyjev skutočne pripravený prijať Čínu ako sprostredkovateľa. USA sa k postoju Pekingu stavali skepticky.

Na začiatok treba povedať, že Čína je realistickým aktérom v celej oblasti medzinárodných vzťahov. Kissinger uvádza, že čínski lídri robia hlboké zahraničnopolitické rozhodnutia len vtedy, keď im nechýbajú prostriedky na dosiahnutie cieľov [Kissinger, 2010], čím Si vedel, že prípadné sprostredkovanie Pekingu medzi Moskvou a Kyjevom počas prvých mesiacov vojny nebude realizovateľné. Strany neboli úprimne pripravené na prímerie, ani Rusko, okupujúce územia a pokračujúce v postupe v Donbase, ani pripravujúce protiofenzívu Ukrajiny, podporovanú obrovskou podporou Západu.

Čína sa húževnato držala uvedeného realistického postoja vyhlásením, že “bezpečnosť krajiny by sa nemala presadzovať na úkor iných”, čím zjavne narážala na posilňovanie NATO a ruský nárek nad rozširovaním bloku na východ. Takýto Siov sprostredkovaný návrh na prímerie v zápale vojny by však Ukrajina a USA, ktoré sa verejne zaviazali k obnoveniu mieru porážkou Ruska na bojisku a obnovením liberálneho svetového poriadku pod vedením dominantnej mocnosti – USA, považovali za nezmyselný.

Peking sa musel pripraviť predtým, ako nastúpil ako sprostredkovateľ medzi Kyjevom a Moskvou.

Po prvé, Čína získala legitimitu ako globálny poskytovateľ bezpečnosti. Ukrajina bojuje za svoju zem, ale Washington urobil geostrategickú chybu, keď sa priamo zapojil do konfrontácie s Ruskom: uvalil na Moskvu obrovské hospodárske sankcie, toleroval sabotáž plynovodu Nord Stream a snažil sa ukončiť rusko-ukrajinskú vojnu len vojenskými prostriedkami, nie diplomaciou.

Zatiaľ čo Čína navrhuje rokovania, USA sa zaviazali len k pokračovaniu vojny.

V dôsledku toho USA stratili celosvetovo uznávané postavenie jediného poskytovateľa ekonomickej prosperity a globálnej bezpečnosti; ideológia unipolárneho liberálneho svetového poriadku sa stala americkým nástrojom na udržanie vedúceho postavenia USA a dominancie Západu za každú cenu, napriek ekonomickým stratám ostatných.

Preto niektoré štáty, najmä z krajín globálneho Juhu, nepodporovali americké snahy o izoláciu Ruska a vnímali stratégiu Washingtonu ako destabilizujúcu. Namiesto toho sa rozhodli pre spoluprácu s Čínou ako alternatívnym planetárnym centrom v rámci vznikajúceho modelu multipolárneho usporiadania sveta; Peking vyšiel v ústrety tejto požiadavke spustením Globálnej bezpečnostnej iniciatívy, pričom sa predstavil ako stabilizujúci sprostredkovateľ.

Po druhé, Peking úspešne potvrdil svoje nové postavenie. Čína sa stala sprostredkovateľom medzi Iránom a Saudskou Arábiou, čím pomohla dvom dlhoročným rivalom na Blízkom východe dosiahnuť zmierenie, ako aj détente a poskytla im pevné bezpečnostné záruky. Teherán a Rijád obnovili vzťahy bez účasti Washingtonu a potešiteľne prehĺbili hospodársku interakciu s Čínou.

Po tretie, pokiaľ ide o rusko-ukrajinskú vojnu, Si Ťin-pching sa môže stať sprostredkovateľom a zopakovať historické úspechy sprostredkovania upokojenia Ruska, ktoré dosiahli takí slávni štátnici ako Otto Bismarck a Theodore Roosevelt.

Nemecký “železný” kancelár, apologét reálnej politiky, v 19. storočí často zohrával úlohu sprostredkovateľa medzi poprednými európskymi národmi a vyvažoval ich záujmy v rámci sfér vplyvu. Jednou z takýchto arén súperenia veľkých štátov sa stal Balkán, kde Rakúsko a Rusko bojovali o získanie kontroly nad novorodeným Bulharskom a vplyvu v regióne. Vojne medzi nimi sa podarilo zabrániť, pretože Bismarck prezieravo založil “Ligu troch cisárov”, prostredníctvom ktorej sprostredkoval spory medzi dvoma ríšami, preto bol známy ako “čestný sprostredkovateľ”.

Americký prezident prispel k zastaveniu vojny medzi Ruskom a Japonskom v roku 1905. Jeho múdre sprostredkovanie pomohlo štátom podpísať Portsmouthskú zmluvu. Roosevelt, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ bojujúcich strán, prinútil dve krajiny k ústupkom v najintenzívnejších otázkach týkajúcich sa reparácií a územných sporov, čím strany dosiahli mier.

Ale zatiaľ čo Putin uznáva Si ako sprostredkovateľa, Zelenskyj pravdepodobne nie, a to z dôvodu ukrajinskej dilemy o prežití – ak Kyjev prijme Čínu ako sprostredkovateľa, stratí životne dôležitú podporu Západu.

Existujú teda tri dôvody, prečo Ukrajina nie je nadšená sprostredkovaním Pekingu, aspoň verejne.

Po prvé, Zelenskij má svoj vlastný, Západom schválený mierový plán. Chce, aby sa Si podieľal na kyjevskom “mierovom vzorci”. Predpokladá obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny a stiahnutie ruských vojsk z okupovaných území. Čínska “mierová pozícia”, naopak, navrhuje okamžité zastavenie paľby a začatie mierových rokovaní: zmrazený konflikt, nie úplné ukrajinské víťazstvo. Okrem toho nestanovuje otázku územnej obnovy Ukrajiny.

Po druhé, Ukrajina je diplomaticky, politicky, vojensky a hospodársky závislá od Západu, t. j. od USA. Čína, úspešne sprostredkujúca medzi Moskvou a Kyjevom, je pre Ameriku najhorším scenárom, pretože posilňuje globálny vplyv Pekingu na rozpínavosť USA, ktoré majú odlišný postoj od čínskeho v otázke ukončenia rusko-ukrajinskej vojny. USA si chcú zachovať svoje celosvetové vedúce postavenie. V dôsledku toho Washington zníži svoju životne dôležitú pomoc Ukrajine, ak bude za sprostredkovateľa zvolená Čína. Kyjev musí zvážiť stabilizačnú skladačku vzhľadom na výrazne trpené vojnové hospodárstvo.

Po tretie, ukrajinská vládnuca elita, mienkotvorné osobnosti a spoločnosť sú ideologicky naklonené, ako aj zaujaté, aby akceptovali Západ ako jedinú stranu, ktorá môže Ukrajine pomôcť zastaviť vojnu. NATO je vnímané ako jediný poskytovateľ bezpečnostných záruk. Okrem toho v Kyjeve pôsobí mnoho organizácií a médií financovaných Západom, ktoré ovplyvňujú verejné naratívy v ukrajinskej spoločnosti. Takže aj keď Zelenskyj prijme sprostredkovanie, ekonomickú podporu a plán povojnovej obnovy od Číny, elity v Kyjeve a ukrajinská spoločnosť sa postavia proti nemu a spochybnia jeho legitimitu. Zelenskyj riskuje, že sa zopakuje osud bývalého prezidenta Janukovyča.

Na záver treba konštatovať, že úloha Číny ako globálneho poskytovateľa bezpečnosti je nevyhnutná, Peking bude naďalej využívať svoj ekonomický vplyv na zmierenie mnohých konfliktných rivalov vo svete. Možnosť sprostredkovania zo strany Pekingu teda môže Ukrajina zvážiť v blízkej budúcnosti, ale asi nie dnes.