Deň nespravodlivo stíhaných je pamätný deň, odkazuje na Akciu K z roku 1950

Bratislava 13. apríla 2023 (TASR/HSP/Foto:Facebook/Sloboda vierovyznania a presvedčenia)

Dva roky po tom, ako komunisti prevzali vo februári 1948 moc, sa začali v bývalom Československu akcie zamerané na likvidáciu mužských a ženských kláštorov. Dnes (13. apríla) uplynie 73 rokov od Akcie K (kláštory), ktorou sa komunistická moc zamerala na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Zo zákona Národnej rady (NR) SR č. 241 z roku 1993 je 13. apríl pamätným dňom a pripomína sa ako Deň nespravodlivo stíhaných

Akcii K, známej aj pod názvom Barbarská noc, predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť.

Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa konal v Prahe aj vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.

Akciu K napokon schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa (KSČ) vo februári 1950 v takom rozsahu, že patrila k najrazantnejším nielen v Československu, ale v celej strednej Európe. V noci z 13. na 14. apríla 1950 vtrhli príslušníci národnej bezpečnosti, ľudových milícií, Štátnej bezpečnosti (ŠtB) niekde aj za asistencie armády do 56 mužských kláštorov v celom Československu. Rehoľníkov následne v autobusoch a na nákladných autách zvážali do takzvaných sústreďovacích kláštorov.

Po tejto akcii sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj Akcia K2, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí žijúcich v 76 kláštoroch.

Slovenských rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Režim v takzvaných sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Mnohí rehoľníci nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzení.

Po akciách zameraných proti mužským kláštorom či reholiam nasledovala aj Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16 sústreďovacích kláštorov.

Rehoľný život sa v Československu obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie však priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.