De-dolarizácia je všeobecným trendom, ale je niečo naliehavejšie

Bratislava 22. apríla 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Michael Probst,Pixabay)

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová v pondelok varovala, že USA nemôžu považovať za samozrejmosť, že americký dolár zostane naďalej hlavnou menou svetového obchodu, hoci zatiaľ zostáva nespochybniteľný. Americká ministerka financií Janet Yellenová tiež pripustila, že hospodárske sankcie USA voči Rusku a ďalším krajinám môžu oslabiť hegemóniu amerického dolára

Od konca marca a začiatku apríla totiž vývoj medzinárodnej meny pútal veľkú pozornosť. Čína a Brazília dosiahli dohodu, že bilaterálny obchod sa môže vyrovnávať priamo v ich vlastnej mene, čím sa obíde americký dolár; na stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk členov združenia ASEAN, ktoré sa konalo v Indonézii, sa okrem iného diskutovalo o tom, ako znížiť závislosť finančných transakcií od amerického dolára, eura, jenu a britskej libry a viac využívať na vyrovnanie miestnu menu; India a Malajzia sa dohodli, že na vyrovnanie budú používať rupie. De-dolarizácia sa na dlhšie obdobie stala trendovou témou v medzinárodných médiách.

Jednoznačná definícia de-dolarizácie neexistuje. Mena plní v medzinárodných transakciách funkcie ako oceňovanie, platenie a uchovávanie hodnoty. Ak sa funkcie amerického dolára v týchto aspektoch nahradia, možno to nazvať de-dolarizáciou. Ak sa transakcie so strategickými surovinami vrátane komodít, energií a nerastných surovín vyrovnávajú v menách namiesto amerických dolárov a zahraniční držitelia znižujú držbu dolárových dlhopisov, predávajú dolárové aktíva a znižujú dolárové rezervy, to všetko sa považuje za prejav de-dolarizácie.

De-dolarizácia znamená, že na začiatku bola “dolarizácia”, t. j. krajina iná ako USA používa v medzinárodných transakciách ako obchodnú, investičnú a rezervnú menu najmä americký dolár, a krajina, ktorá je úplne dolarizovaná, dokonca priamo používa americký dolár namiesto vlastnej meny v domácom obehu. Keď ekonomika prijme opatrenia na zníženie používania amerického dolára v medzinárodných a domácich hospodárskych aktivitách, možno to považovať za začiatok procesu de-dolarizácie.

Keďže hospodárstvo USA bolo po medzinárodnej finančnej kríze v roku 2008 ťažko zasiahnuté, výzvy na reformu medzinárodného menového systému, ktorý sa sústreďuje na dolár, získali na sile. Rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny začali zvyšovať regionálnu a funkčnú menovú spoluprácu a obmedzovať používanie amerických dolárov, aby sa vyhli kurzovým rizikám, rizikám dlhu a rizikám aktív spôsobeným nadmernou závislosťou od zúčtovania, oceňovania a rezerv v amerických dolároch. Diverzifikáciu rezervných mien podporuje aj EÚ a ďalšie krajiny. Podiel amerického dolára na celkovom objeme oficiálnych medzinárodných rezervných mien dosiahol v roku 1977 vrchol na úrovni 85 % a v súčasnosti sa pohybuje okolo 59 %.

Proces de-dolarizácie stimulovali aj zmeny v medzinárodných vzťahoch a geopolitické konflikty. USA uvalili na Irán a Rusko prísne finančné a hospodárske sankcie, ktoré obmedzili ich používanie amerických dolárov. Irán, Rusko a ďalšie krajiny sa vydali na cestu úplnej de-dolarizácie. Európa sa pri finalizácii platieb s Iránom snaží obísť systém SWIFT, v ktorom dominuje americký dolár. India sa pokúša o zúčtovanie rubľov s Ruskom. Vznikajú aj ďalšie bilaterálne a multilaterálne dohody o zúčtovaní v inej mene ako v amerických dolároch.

V súčasnosti ekonomika USA čelí recesii, inflácia zostáva vysoká, úroveň štátneho dlhu naďalej stúpa do nových výšok a dokonca došlo ku kríze v bankovom sektore. Potenciálna kríza môže vypuknúť kedykoľvek, čo niektoré krajiny podnecuje k tomu, aby zvážili vyhýbanie sa krátkodobým a dlhodobým rizikám amerického dolára. Rusko, Irán a ďalšie krajiny nemajú inú možnosť ako de-dolarizáciu, pretože čelia prísnym sankciám a je pre ne ťažké uskutočňovať bežný medzinárodný obchod. Opatrenia, ktoré India a Európa prijali s cieľom obísť americký dolár, súvisia s ich potrebou uskutočňovať transakcie so sankcionovaným Ruskom a Iránom a otázkou je aj to, ako využiť devízové prostriedky v rubľoch, ktoré tvoria prebytok obchodnej bilancie Indie s Ruskom.

Preto si de-dolarizačné kroky jednotlivých krajín vyžadujú špecifickú analýzu. Devízové prostriedky, ktoré nie sú v amerických dolároch a ktoré vznikajú pri obchádzaní transakcií v amerických dolároch, sú stále horšie ako americký dolár z hľadiska likvidity, funkcie zachovania hodnoty a úverového ratingu. Systém amerického dolára sa formoval a fungoval príliš dlho a “patová závislosť” od amerického dolára výrazne zvýšila transakčné náklady na obchádzanie systému a náklady na vybudovanie nového systému sú ešte vyššie.

V porovnaní s dlhodobou hegemóniou amerického dolára je de-dolarizácia v tomto štádiu ešte stále v relatívne skorej fáze. Dolarizácia sa nedosiahne zo dňa na deň a de-dolarizáciu nemožno uskutočniť jedným ťahom. Zvýšený počet de-dolarizačných opatrení je reakciou na trhové zmeny, ktoré krajiny uskutočňujú na základe vlastných hospodárskych a finančných podmienok, a ich rozhodnutia sú stále prevažne spontánne, čiastkové a decentralizované.

Americký dolár neslúži medzinárodnému spoločenstvu len ako verejný statok, ale USA ho využívajú aj ako strategický nástroj a popri vojenskej moci sa stal pilierom hegemónie USA. Vláda USA ho tiež čoraz viac využíva ako zbraň. De-dolarizácia je samozrejme kľúčová a je všeobecným trendom, ale “de-zbrojenie dolára” je ešte naliehavejšie.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou spôsobil hlboké zmeny v globálnej politickej štruktúre. USA uvalili na Rusko a Irán prísne sankcie, zmrazili a dokonca vyhlásili, že skonfiškujú dolárové aktíva Afganistanu a Ruska, čo vážne otriaslo medzinárodnou dôveryhodnosťou USA a amerického dolára.

De-dolarizácia je pre krajiny nielen nevyhnutným opatrením, ako sa vyhnúť menovým a finančným rizikám a zvýšiť výnosy z aktív, ale aj nevyhnutnou voľbou na zvýšenie národnej finančnej bezpečnosti, najmä bezpečnosti zahraničných aktív. Ak sa všetky druhy de-dolarizačných opatrení zjednotia do trendu, môžu mať vplyv na účinok strategického nástroja amerického dolára.

Existuje mnoho neprekonateľných rizík a prirodzených nedostatkov, aby jedna štátna mena mohla dlhodobo pôsobiť ako medzinárodná centrálna mena. Napríklad konflikt medzi menovou politikou USA a politikou iných krajín, USA samotné nemôžu vyrovnávať platobnú bilanciu a monopolná sila amerického dolára bude podnecovať USA, aby ho používali ako strategický nástroj na útok proti súperom, a súperi sa budú nevyhnutne snažiť rozložiť svoje práva zo strategického hľadiska.

Z dlhodobého hľadiska nie je jediná suverénna mena ako hlavná medzinárodná mena v súlade s realitou multipolárneho sveta. Smer vývoja medzinárodného menového systému môže byť taký, že viaceré suverénne meny budú koexistovať, vzájomne sa kontrolovať a vyvažovať a spoločne plniť dôležitú úlohu stabilizácie medzinárodného menového a finančného prostredia; môže existovať aj supersuverénna mena alebo technologický pokrok povedie k inštitucionálnym inováciám, napríklad široké uplatnenie digitálnej meny nahradí existujúci systém plochých mien. V každom prípade to znamená oslabenie postavenia dolára. Lenže tento proces môže byť dlhý a kľukatý. Vzhľadom na veľké zmeny nevídané celé storočie je potrebné ešte sledovať, či v novej vlne procesu de-dolarizácie dôjde k zásadným zmenám, hoci sa na ne oplatí tešiť.