Washington 2. februára 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Západné vnímanie čínskej ekonomiky sa už roky pohybuje medzi dvoma extrémami: buď je čínska ekonomika na pokraji kolapsu – teória “čínskeho kolapsu” – alebo čínska ekonomika rastie tak rýchlo, že predstavuje hrozbu pre svet – teória “čínskej hrozby”. Medzi týmito dvoma úplne protichodnými príbehmi prakticky neexistuje stredná cesta, hoci oba slúžia rovnakému cieľu – očierniť čínsky socialistický trhový hospodársky systém. Západné médiá v rôznych obdobiach prepínajú medzi týmito dvoma naratívmi, aby čo najlepšie poslúžili tomuto cieľu

Takýto zvrátený, zlomyseľný postup nemôže byť jasnejší ako to, čo sme videli v posledných niekoľkých týždňoch, keď Čína pristúpila k zníženiu svojej reakcie na covid, prešla vrcholom infekcie covid a v takom krátkom časovom rozpätí sa pustila do rýchleho hospodárskeho oživenia. Prechody sa udiali tak rýchlo, že posun v rozprávaní západných médií o čínskej ekonomike sotva stihol dobehnúť. Pred čínskymi sviatkami Jarného festivalu mnohé zahraničné médiá vydávali pochmúrne predpovede o epidemiologickej situácii a hospodárskom oživení Číny. Agentúra Bloomberg 20. januára predpovedala “katastrofu covid” počas čínskeho Nového roka, zatiaľ čo CNN 18. januára tvrdila, že na vidieku sa v čase sviatočného cestovného ruchu chystá “cunami COVID-19”.

Keďže však Čína počas sviatkov zaznamenala, ako to nazvali úradníci, stabilnú a usporiadanú epidemickú situáciu a lepšie ako očakávané oživenie cestovania a spotreby, zahraničné médiá opäť preladili na teóriu “čínskej hrozby”. CNN v piatok vyhlásila, že “opätovné otvorenie Číny nie je len dobrou správou”, pretože oživenie čínskej ekonomiky, hoci poskytuje impulz pre globálny rast, “môže tiež podnietiť infláciu práve v čase, keď sa objavili známky jej poklesu”. V utorok agentúra Bloomberg v článku takmer identickom s článkom CNN uviedla, že oživenie čínskej ekonomiky by mohlo kompenzovať slabosť v Európe a recesiu v USA, ale aj to, že je “ďalšou veľkou hrozbou pre globálnu infláciu”, aj keď sa centrálne banky USA a ďalších krajín snažia dostať ju opäť pod kontrolu.

Napriek hlbokému rozporu, ktorý sa za takýmito naratívmi skrýva, sa zdá, že západné médiá, keďže sú profesionálmi, často predkladajú logické argumenty so zdanlivo dôveryhodnými informáciami. Hlbší pohľad by však odhalil, aké sú zaujaté a ako vyberajú informácie, ktoré sa hodia do naratívu, ktorý im vyhovuje. Pod drobnohľad dávajú Čínu, aby našli spôsob, ako obviniť túto krajinu z problémov, ktorým čelí svet, pričom úplne zatvárajú oči pred neschopnosťou a chybami svojich vlád, ktoré tieto problémy v prvom rade spôsobili alebo ich ešte zhoršili. Áno, kritizujú svoje vlády – ale len vtedy, keď je na čele opozičná politická strana.

Najnovšie rozprávanie o tom, že čínske hospodárske oživenie je “ďalšou veľkou hrozbou” pre globálnu infláciu, je ďalším dokonalým príkladom. Na prvý pohľad, ako tvrdia tieto správy západných médií, rýchle hospodárske oživenie Číny skutočne znamená rastúci dopyt po energiách a iných komoditách a prudký nárast dopytu by mohol znamenať vyššie ceny. Často však ignorujú, prečo boli ceny energií, najmä v Európe, v uplynulom roku vôbec také vysoké. Práve rusko-ukrajinský konflikt, ktorý vyprovokovalo NATO pod vedením USA, a neúprosné a bezohľadné sankcie Západu voči Rusku spôsobili nárast svetových cien energií – nie prudký nárast dopytu z nejakej konkrétnej krajiny alebo regiónu. Okrem toho bola nebesky vysoká inflácia v USA a Európe priamym dôsledkom ich nadmernej stimulačnej politiky – nie politiky alebo výkonnosti niektorej krajiny alebo regiónu.

Tieto články veľmi zveličujú vplyv hospodárskeho oživenia Číny na globálnu infláciu. Hoci sa všeobecne očakáva, že miera rastu HDP Číny v roku 2023 dosiahne viac ako 5 %, je veľmi nepravdepodobné, že by výrazne prekročila 6 % mieru rastu v roku 2019 pred pandémiou, nehovoriac o 8,1 % raste v roku 2021. Podľa MMF bola v roku 2019 globálna miera inflácie 3,5 % a v roku 2021 globálna inflácia 4,7 %. V roku 2022 globálna miera inflácie vystrelila na 8,8 %, a to v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu, západných sankcií a následkov nadmerných stimulov západných ekonomík od pandémie. V priebehu roka vzrástol HDP Číny o 3 %. Takže tvrdenie, že za globálnu infláciu môže tohtoročné hospodárske oživenie Číny, je jednoducho nezmysel.

V rozpore s tvrdeniami západných médií si Čína udržala stabilnú infláciu, zatiaľ čo USA a Európa v podstate stratili kontrolu. V roku 2022 bola ročná miera inflácie v Číne na úrovni 2 %, zatiaľ čo ročná miera inflácie v USA dosiahla 6,5 % a v EÚ 9,2 %. Podľa MMF sa v roku 2023 očakáva, že miera inflácie v Číne dosiahne 2,2 %, zatiaľ čo v USA 3,5 % a v EÚ 6,8 %. Horšie je, že USA prostredníctvom svojej hegemónie dolára vyvážajú infláciu do iných krajín. To bolo dobre zdokumentované. Napríklad v článku z júla 2022 agentúra Bloomberg uviedla, že “USA vyvážajú infláciu a zvyšovanie cien Fedu ju ešte zhorší”.

Ešte väčšou iróniou je, že nebesky vysoká inflácia v USA bola v nemalej miere spôsobená sériou nesprávnych politických krokov vrátane nadmerného tlače peňazí na podporu ekonomiky počas volebného roka 2020 a neschopnosti vôbec rozpoznať – nehovoriac o riešení – prudko rastúcej inflácie v roku 2021 len preto, aby sa predišlo straníckym útokom. Aj keď sa tvorcovia americkej politiky snažili skrotiť infláciu, robili to takým nesystematickým spôsobom, ktorý spôsobil vážne dôsledky pre ostatné ekonomiky, najmä rozvíjajúce sa trhové ekonomiky. Kto teda opäť nesie vinu za prudký nárast globálnej inflácie?

Je zrejmé, že schopnosť Číny stabilným a usporiadaným spôsobom prekonať nedávnu epidemickú situáciu a dosiahnuť ohromujúce hospodárske oživenie znepokojila mnohých zahraničných ohováračov Číny, ba dokonca im závideli, a tak vymýšľali najrôznejšie naratívy a útočné línie, aby Čínu očiernili. Nič to však nezmení na skutočnosti, že Čína čoraz viac prispieva ku globálnemu rastu, zatiaľ čo USA a ich spojenci vyvážajú problémy.