Čo bude so zbraňami, ktoré posielame na Ukrajinu? Čo politikom odkázala 93-ročná účastníčka mierového pochodu?

Bratislava 22. septembra 2022 (HSP/Foto:Ivan Lehotský)

Pochod pri príležitosti Medzinárodného dňa mieru priniesol niekoľko naozaj kvalitných prejavov. Najväčšia kritika sa ušla nezodpovedným európskym politikom, ktorí pomoc Ukrajine, najmä tú vojenskú, stavajú dokonca nad potreby vlastných štátov a národov

V stredu 21. septembra si ľudia na celom svete pripomenuli Medzinárodný deň mieru. Pri tejto príležitosti sa aj v hlavnom meste Slovenska pod názvom „Mier na prvom mieste!“ konal mierový pochod za diplomatické riešenie ukrajinského konfliktu. Zúčastnila sa ho asi tisícka ľudí, medzi ktorými nechýbali ani tváre verejne známych osobností. Písali sme o tom tu. O čom to vlastne všetko bolo?

Chceme mier! Volajú ľudia na celom svete a majú pravdu. Mier je lepší ako vojna, to vám potvrdí takmer každý. Lenže prečo potom existujú vojny? Prečo sa všetky problémy neriešia diplomatickými rokovaniami?

Vojna vznikne vtedy, keď sú predstavy zúčastnených strán o vhodnom riešení ich sporu príliš vzdialené tomu, aby bolo možné ho dosiahnuť jednaním a kompromisom, a preto strany radšej volia riskantnú možnosť silou skúsiť získať viac. Bezpodmienečná požiadavka na okamžitý mier potom v podstate znamená požiadavku, aby sa zúčastnené strany čiastočne vzdali svojich cieľov.

No a to je práve ten problém. To je dôvod, prečo sa mnohí ľudia na mierové výzvy pozerajú s nedôverou. Väčšinou vojny vnímame tak, že jedna strana je (skôr alebo úplne) v práve a druhá nie – lenže v takom prípade je potom výzva na okamžitý mier vlastne výzvou na nespravodlivý kompromis, kde nespravodlivá strana čiastočne dosiahne svoj nespravodlivý cieľ a tá spravodlivá ostane čiastočne poškodená.

Manipulatívne médiá a populistickí politici túto situáciu zvyknú často zneužívať, je to totiž ideálna príležitosť a komfortný priestor na ronenie krokodílích sĺz, ak im práve vyhovuje zmrazenie okamžitej konštelácie na bojisku.

Optimálne riešenie ukrajinského konfliktu si každý predstavuje inak a nie je možné nájsť také, ktoré by uspokojilo všetkých. Je ich celá škála: od úplnej porážky a rozkrájania Ruska na mnoho malých štátikov, ktoré sa už nikdy nespoja a už nikdy nebudú ohrozovať to, čo Západ chápe pod svetovým poriadkom (ako si to predstavujú niektorí na Západe), až po úplné víťazstvo Ruska, spojenie slovanských národov do bratského zväzku a definitívne vyhnanie západných kolonialistov z neho (ako si to predstavujú niektorí na Východe). A medzi tým je tisíc najrôznejších kompromisov.

Preto stredajší bratislavský mierový pochod asi viacerí účastníci brali s odstupom a išli tam s vedomím, že takáto mierová výzva je iba bianko šekom, ktorý dostane konkrétny obsah a konkrétne znamienko plus či mínus až vtedy, keď sa dovysvetľuje, aké konkrétne riešenie, akú konkrétnu mierovú dohodu a ústupky jednotlivých strán má zvolávateľ mítingu na mysli. A možno mali aj trochu obavu, kto z rečníkov na pódiu bude aké znamienka vpisovať do toho pomyselného „bianko šeku“, keď bude vyzývať bojujúce strany k mieru.

A tu treba povedať, že obavy boli zbytočné: z tohto hľadiska tá akcia bola vyvážená. Asi nikoho príliš neurazila, možno okrem zástancov naozaj extrémne tvrdých línií. Niesla rukopis svojho organizátora, Eduarda Chmelára: bolo to všetko kultúrne a decentné. Možno nikto z prítomných na sto percent nesúhlasil s úplne všetkým, čo tam bolo povedané, ale to ani nie je možné, keďže na situáciu na Ukrajine a na jej optimálne riešenie má asi každý trochu iný pohľad. Zato tam bolo povedaných veľa zaujímavých, múdrych a aj objektívnych myšlienok.

A preto, kto by čakal, že sem napíšeme ako záver návrh jedného konkrétneho, pre všetky zúčastnené strany optimálneho mierového riešenia bratovražednej vojny na Ukrajine, tak nie, k ničomu takému sa podujatie nedopracovalo a nič také ani neexistuje. Ani autor článku sem vzhľadom na pomery nenapíše svoj osobný názor, a po druhé aj preto, že tento článok je o podujatí, ktorého odkaz vo svojom vystúpení sformulovala 93-ročná účastníčka protifašistického odboja z II. svetovej vojny pani Anna Bergerová: že vojna je to najhoršie, čo môže byť, jediným skutočným riešením každého sporu je diplomacia a najsilnejšou zo všetkých zbraní je jazyk. A tiež to, že akékoľvek zbrane na Ukrajinu dodáme, nič iné tam nebudú robiť, len zabíjať ľudí.

Ivan Lehotský