Brazílsky prezident Lula v Číne zasiahol USA na najcitlivejšom mieste

Brazília 14. apríla 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Jorge Saenz, Dmitry Astakhov, Sputnik, Government Pool Photo via AP)

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vyzval rozvojové krajiny, aby sa usilovali o nahradenie amerického dolára vlastnými menami v medzinárodnom obchode, čím sa pridal k snahám Pekingu ukončiť dominanciu zelenej bankovky v globálnom obchode, informuje Financial Times

Na začiatku svojej prvej štátnej návštevy Číny od nástupu do funkcie v januári Lula vyzval krajiny skupiny BRICS, do ktorej okrem Brazílie a Číny patria aj Rusko, India a Južná Afrika, aby navrhli vlastnú alternatívnu menu, ktorá by sa používala v obchode.

“Každý večer sa sám seba pýtam, prečo musia všetky krajiny založiť svoj obchod na dolári,” povedal Lula v zanietenom prejave v Novej rozvojovej banke v Šanghaji, známej ako “banka Brics”.

“Prečo nemôžeme obchodovať na základe našich vlastných mien?” dodal a zožal hlasný potlesk publika zloženého z brazílskych a čínskych hodnostárov. “Kto to rozhodol, že po zániku zlatého štandardu je menou dolár?”

Lulova výzva zbaviť sa závislosti od dolára súvisela s rastúcim úsilím Pekingu podporovať používanie renminbi pri zúčtovaní cezhraničných obchodov s komoditami, keďže čínski politici sa snažia posilniť úlohu druhej najväčšej svetovej ekonomiky v globálnom finančnom systéme.

Vrelé prijatie v Šanghaji prišlo aj v čase, keď sa brazílsky ľavicový líder snaží presmerovať zahraničnú politiku krajiny na multilaterálnejší postoj s dôrazom nielen na dobré vzťahy s USA – vo februári navštívil prezidenta Joea Bidena -, ale aj s Čínou a rozvojovým svetom.

Lulov krajne pravicový predchodca Jair Bolsonaro uprednostňoval bilaterálne vzťahy s USA pod vedením bývalého prezidenta Donalda Trumpa a ďalšími krajinami vedenými populistickými lídrami, ako sú Maďarsko a Izrael.

Čínsky líder Si Ťin-pching sa bude snažiť presvedčiť brazílskeho prezidenta, keď sa v piatok stretnú, aby prejavil túto chuť na obnovenie rovnováhy tým, že podporí viaceré iniciatívy zahraničnej politiky Pekingu.

Tieto iniciatívy siahajú od obchodného a infraštruktúrneho programu “Pásmo a cesta” až po ďalšie programy, ktorých cieľom je vytvoriť alternatívne systémy medzinárodného riadenia k tým, ktorým dominujú USA.

Bilaterálny obchod sa za posledné desaťročie rozrástol na 150,4 miliardy USD, pričom Čína nakupuje brazílske poľnohospodárske komodity a nerastné suroviny a investuje do veľkého spotrebiteľského trhu a sektora infraštruktúry tejto latinskoamerickej krajiny. Lula vo štvrtok navštívil aj čínsku spoločnosť Huawei, ktorá vyrába telekomunikačné zariadenia a na ktorú sa vzťahujú sankcie USA.

Rozvíjajúce sa hospodárske vzťahy podnietili obe krajiny k tomu, aby v bilaterálnom obchode viac podporovali používanie svojich mien. Tento týždeň brazílska pobočka štátnej Industrial and Commercial Bank of China vyrovnala svoju prvú transakciu priamo v čínskych jüanoch v krajine, informovali čínske štátne médiá.

Lula, ktorý bol v Šanghaji aj na inaugurácii svojej chránenkyne, bývalej brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej, do funkcie šéfky Novej rozvojovej banky, využil túto príležitosť na vášnivý prejav o potrebe, aby krajiny Brics obchodovali vo vlastných menách. Okrem krajín Brics sú členmi banky aj Egypt, Bangladéš, Uruguaj a Spojené arabské emiráty.

“Kto rozhodol, že naše meny sú slabé, že nemajú hodnotu v iných krajinách?” povedal.

“Prečo by banka, ako je banka Brics, nemohla mať menu na financovanie obchodných vzťahov medzi Brazíliou a Čínou, medzi Brazíliou a inými krajinami? Je to ťažké, pretože nie sme zvyknutí na túto myšlienku. Všetci sú závislí len od jednej meny.”

Z údajov globálnej platobnej platformy Swift vyplýva, že podiel čínskej meny na financovaní obchodu sa od vlaňajšej plnej invázie Ruska na Ukrajinu viac ako zdvojnásobil na 4,5 %, a to najmä vďaka rozmachu dodávok medzi Ruskom a Čínou.

Maggie Weiová, ekonómka spoločnosti Goldman Sachs, uviedla, že existujú štrukturálne dôvody na očakávanie rastúceho podielu Číny na financovaní svetového obchodu.

“Vzhľadom na relatívne malú úlohu jüanu vo financovaní obchodu v porovnaní s približne 15-percentným podielom Číny na svetovom obchode s tovarom… má zmysel, aby podiel tejto meny na financovaní obchodu naďalej rástol,” povedala Wei.