Bratislava 24. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Mary Altaffer)
Ak Čína napadne a obsadí ostrovy na dohľad od čínskeho pobrežia a Taiwan bude klásť odpor, čo by Biden urobil? túto otázku rieši The American Conservative
Ak Čína napadne Taiwan s cieľom zjednotiť ho s pevninou, Spojené štáty vstúpia do vojny na obranu Taiwanu a vyšlú americké jednotky do boja proti útočníkom. K tomuto záväzku sa minulý týždeň zaviazal prezident Joe Biden. Na otázku Scotta Pelleyho zo CBS v relácii “60 minút”, či by USA bojovali na obranu Taiwanu, ak by ho Čína napadla, Biden odpovedal: “Áno, ak by skutočne došlo k bezprecedentnému útoku.” Pelley nadviazal:
“Takže na rozdiel od Ukrajiny, aby bolo jasné, pane, americké sily – americkí muži a ženy – by bránili Taiwan v prípade čínskej invázie.”
“Áno,” odpovedal Biden.
Ako uvádza Aaron Blake z denníka Washington Post, ide o “pevný záväzok amerického prezidenta ísť do vojny”. Navyše ide len o “posledný z čoraz viac jastrabích komentárov”, ktoré Biden vyslovil k čínsko-taiwanskej otázke. Biden už štvrtýkrát počas svojho prezidentského mandátu povedal, že USA budú bojovať za Taiwan, hoci by to mohlo znamenať totálnu vojnu s Čínou, ktorá si nárokuje Taiwan ako svoje zvrchované územie a ktorá má rastúce zásoby strategických rakiet a jadrových zbraní na potvrdenie svojich nárokov.
V auguste 2021, ako uvádza Blake, Biden vyhlásil: “V článku 5 sme prijali posvätný záväzok, že ak by v skutočnosti niekto napadol alebo podnikol kroky proti našim spojencom v NATO, budeme reagovať… To isté s Japonskom, to isté s Južnou Kóreou, to isté s Taiwanom.” Taiwan však nemá so Spojenými štátmi žiadnu zmluvu o vzájomnej bezpečnosti ani vojnovú záruku podľa článku 5, ktorá by nás zaväzovala brániť ostrov. Americko-taiwanská bezpečnostná zmluva z 50. rokov minulého storočia bola zrušená v roku 1979, keď Jimmy Carter uznal Peking za legitímnu vládu Číny. V októbri 2021 bol Biden opäť požiadaný: “Čína práve otestovala hypersonickú raketu. Čo urobíte, aby ste s nimi udržali vojenský krok, a môžete prisľúbiť, že budete chrániť Taiwan?”
Bidenova odpoveď: “Áno a áno.”
V ďalšej otázke sa Bidena opäť opýtali: “Takže hovoríte, že Spojené štáty by prišli na obranu Taiwanu, ak by Čína zaútočila?”
Biden: “Áno, áno, máme záväzok to urobiť.”
Nemáme však žiadny takýto záväzok, žiadnu takúto povinnosť, hoci sa zdalo, že Biden si ju ako hlava vlády, hlava štátu a vrchný veliteľ stanovuje.
V máji sa Bidena opýtali: “Ste ochotní vojensky sa zapojiť do obrany Taiwanu, ak k tomu dôjde?”
Biden: “Áno.”
Otázka: “Ste?”
Biden: “Je to záväzok, ktorý sme prijali.”
Biden počas svojho 20-mesačného prezidentovania štyrikrát vyhlásil, že USA sú povinné prísť na obranu Taiwanu, ak Čína zaútočí, zablokuje ho alebo napadne, a že ako prezident dodrží to, čo považuje za národný záväzok a vojnovú záruku USA. Vždy, keď Biden vyhlásil, že sme povinní bojovať za Taiwan a že tento záväzok bude dodržiavať, zamestnanci Bieleho domu jeho slová stiahli. V politike USA sa nič nemení, ubezpečujú nemenovaní predstavitelia. Politika USA je údajne stále “strategicky nejednoznačná”, pokiaľ ide o to, čo urobíme v prípade útoku Číny. Taiwan nie je ani jediným miestom v moriach pri čínskom pobreží, kde Biden zrejme vydal jednostrannú vojnovú záruku USA. Biden povedal, že ak sa Filipíny budú snažiť získať späť svoje ostrovčeky v Juhočínskom mori, ktoré teraz okupuje Čína, Amerika bude bojovať na strane Manily. Uviedol, že zmluva USA o vzájomnej bezpečnosti s Japonskom sa vzťahuje aj na ostrovy Senkaku, ktoré Japonsko okupuje, ale na ktoré si robí nárok Čína.
Človek si kladie otázku: Čo by Biden urobil, keby Čína napadla a obsadila ostrovy, na ktoré si robí nárok Taiwan a ktoré sú na dohľad od čínskeho pobrežia? V kampani Nixona a Kennedyho v roku 1960 JFK označil za “nerozumné” riskovať, že budeme zatiahnutí do vojny, ktorá by mohla viesť k svetovej vojne, kvôli ostrovom ako Quemoy a Matsu, ktoré neboli strategicky obranyschopné. Ak by Peking napadol a obsadil ostrovy vzdialené niekoľko míľ priamo od jeho pobrežia a Taiwan by sa postavil na odpor, poslal by Biden siedmu flotilu do vojny s Čínou? Základná otázka, ktorú vyvolávajú tieto Bidenove záväzky ísť do vojny s Čínou, ktorá má obrovskú armádu a flotilu, a to vo svojom vlastnom regióne, je – prečo?
Žiadny americký prezident po Richardovi Nixonovi nespochybnil tvrdenie Číny, že existuje len “jedna Čína” a Taiwan “je súčasťou Číny”. Koľko mŕtvych v boji, koľko mŕtvych vo vojne sme ochotní obetovať, aby sme zabránili Pekingu prevziať politickú kontrolu nad ostrovom s 23 miliónmi Taiwancov, ktorý je vzdialený 6 000 míľ od Spojených štátov? Nebojovali sme, aby sme zabránili Číne zaviesť svoju kontrolu nad 7 miliónmi obyvateľov Hongkongu. Prečo teda nezávislosť 23 miliónov Taiwancov ospravedlňuje vojnu USA s najľudnatejším štátom sveta?
A ak by sme viedli vojnu s Čínou o Taiwan, aký by bol náš dlhodobý strategický cieľ? Nezávislosť Taiwanu? Ale nevzdali sme sa jej v 70. rokoch Nixonovou cestou do Číny, jeho Šanghajským komuniké a Carterovým prerušením vzťahov s Čínskou republikou?