Ako komentuje Čína situáciu v Kosove

Priština 3. júna 2023 (HSP/Global Times/Foto:TASR/AP-Bojan Slavkovic)

Náhla eskalácia situácie na Balkáne v posledných dňoch vyvolala veľké znepokojenie medzinárodného spoločenstva. Od 26. mája, keď kosovské úrady vynútili inauguráciu albánskeho starostu, čo vyvolalo protesty a demonštrácie Srbov, až po 29. máj, keď vypukli násilné strety medzi “mierovými” jednotkami NATO a srbskými demonštrantami, pri ktorých boli zranené desiatky ľudí, a potom na najnovšie varovanie veliteľa “mierových” jednotiek NATO v Kosove, že situácia je tam veľmi nebezpečná a že akýkoľvek incident by mohol viesť k eskalácii situácie, núti ľudí uvažovať, či sa konflikty v Kosove, známom ako “sud pušného prachu” na Balkáne, obnovia. Existujú tiež obavy, aby sa nezopakovalo niečo podobné kosovskej vojne z roku 1999

V roku 1999 NATO bezostyšne začalo 78-dňové bombardovanie Juhoslávie, ktoré malo za následok nielen veľký počet obetí a materiálne straty, ale zanechalo v tejto krajine aj skryté nebezpečenstvo. Tentoraz je krvavý konflikt jedným z dôsledkov tejto pohromy. Pod manipuláciou USA a NATO bolo dohodnuté, že Kosovo, autonómna provincia patriaca bývalej Juhoslovanskej republike Srbsko, bude prechodne spravovaná Organizáciou Spojených národov. O niekoľko rokov neskôr Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť a niektoré západné krajiny ho okamžite uznali. Inými slovami, boli to USA a NATO, ktoré násilne rozdelili Srbsko prostredníctvom bombardovania a podlej politickej taktiky. To je koreň tejto skazy.

Je potrebné povedať, že podstata eskalácie napätia je tentoraz jasná. Srbi v štyroch mestách na severe Kosova obývaných Srbmi v apríli bojkotovali “miestne voľby”, pretože kosovské úrady ich prinútili zmeniť poznávacie značky a odmietli splniť požiadavky bruselskej dohody z roku 2013 o vytvorení srbského samosprávneho orgánu. V reakcii na výsledky volieb, ktorých účasť bola nižšia ako 5 % a zúčastnilo sa na nich len 1 500 voličov, kosovské orgány trvali na vykonaní výsledku a dokonca použili špeciálnu políciu na eskortovanie “zvolených” kandidátov do mestskej radnice, čo vyvolalo konflikty. Napätie medzi oboma stranami dosiahlo vrchol.

V dôsledku zložitých historických otázok, reálií a etnických a náboženských faktorov boli Albánci a Srbi v Kosove v priebehu rokov v neustálom konflikte. Dôvod, prečo konflikt medzi oboma stranami dosiahol v poslednom čase kritický bod vypuknutia krízy, súvisí s nerovnováhou v politickej a bezpečnostnej situácii v Európe od začiatku ukrajinskej krízy. Dôvodom, prečo dočasná samosprávna inštitúcia Prištiny tentoraz podnikla ďalšiu jednostrannú akciu, je zrejme snaha loviť v mútnych vodách a využiť konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Samozrejme, inštitúcia kalkulovala nesprávne a neuvedomila si, že jej konanie spôsobilo problémy USA a NATO a vyvolalo sústredenie Washingtonu na využitie Ukrajiny na oslabenie Ruska.

Washington si dobre uvedomuje, že teraz nie je čas na vyhrotenie situácie v Kosove, inak nebude môcť pokračovať vo svojom “ukrajinskom príbehu”. Preto USA a NATO prijímajú opatrenia na rýchle potlačenie situácie, pričom USA dokonca uvalili na kosovské orgány sankcie. Treba poznamenať, že to nie je preto, že by sa USA a NATO stali spravodlivými a nestrannými, ale skôr v dôsledku väčších vlastných záujmov a zloby. V súčasnosti nechcú a nemôžu si dovoliť riskovať ďalšiu krízu na Balkánskom polostrove. Na šachovnici Washingtonu je dočasná samosprávna inštitúcia v Prištine len malou šachovou figúrkou a oni nie sú ochotní investovať príliš veľa úsilia a prostriedkov. Dvojité štandardy USA a NATO sa nezmenili, ale naopak, stali sa ešte zjavnejšími.

Pred eskaláciou tejto krízy západné krajiny stále uplatňovali “dvojitý meter” a výsledky volieb, ktoré etnickí Srbi komplexne bojkotovali a ktorých volebná účasť bola nižšia ako 5 %, spočiatku považovali za “zodpovedajúce ústavným a právnym požiadavkám Kosova”. Svoj postoj zmenili až po zhoršení situácie. Preto nie je prekvapujúce, že keď USA tentoraz vydali svoje vyhlásenie, netzens pocítili niečo zvláštne a vycítili akési falošné milosrdenstvo pripomínajúce krokodílie slzy.

V súčasnosti všetky strany vyvíjajú intenzívne diplomatické úsilie v nádeji, že sa im prostredníctvom dialógu a rokovaní podarí obnoviť stabilitu na Balkánskom polostrove. Treba však povedať, že okrem utilitárnych úvah sa USA a Západ musia vážne zamyslieť nad svojím dlhodobým zaujatým postojom a intervencionistickou tradíciou v kosovskej otázke, skutočne rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť príslušných krajín a robiť veci, ktoré sú skutočne prospešné pre mier v regióne.

USA a NATO najprv porušili suverenitu Srbska a podporili nezávislosť Kosova a potom sa vyhovárali na porušovanie medzinárodných dohôd zo strany Kosova a uplatňovali dvojaký politický meter. Zlý precedens, ktorý USA a NATO vytvorili v Kosove, je “toxickou látkou” v medzinárodnej politike, ktorá bude pretrvávať ešte dlho. Vzhľadom na takýto precedens je potrebné, aby príslušné regióny a krajiny zostali ostražité, keď USA a NATO rozšíria svoj dosah ešte ďalej. USA a NATO nemajú právo obviňovať iných, kým neurobia dostatočné nápravné opatrenia a nápravu, pretože samy sú v nespravodlivom postavení.