90 stupňov Putina. Ako môžu bombové útoky na Kryme a smrť Duginovej dcéry zmeniť situáciu v Rusku

Bratislava 22. augusta 2022 (HSP-Francesca Ebel, TASR/AP-Sputnik, Kremlin)

Smrť dcéry Alexandra Dugina, jedného z hlavných ideológov protizápadného kurzu Ruska, vyvolala veľký ohlas nielen v Rusku

V Ruskej federácii sa stala hlavnou “ukrajinská verzia”.

Na Ukrajine to odmietli. Na Ukrajine to vyvrátili. Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Michail Podoljak označil Duginovu vraždu za výsledok “boja medzi rôznymi politickými skupinami v Rusku” s cieľom zvýšiť “ideologický informačný tlak na ruskú spoločnosť” proti Ukrajine a urobiť “vnútorný ideologický priestor v samotnom Rusku ešte viac ultraradikálnym”.

Smrť Duginovej dcéry bola medzitým súčasťou reťazca ďalších udalostí, ktoré mohli ovplyvniť situáciu v samotnom Rusku a priebeh vojny na Ukrajine.

Prečítajte si článok Strany a dozviete viac.

Duginov odkaz v predvečer smrti jeho dcéry

Približne 10 hodín pred bombovým útokom na auto Darie Duginovej zverejnil Alexander Dugin na svojom telegramovom kanáli pomerne ostrú a kritickú správu o ruských úradoch.

Podnetom boli správy o ďalšom bombovom útoku na Kryme, ale vzhľadom na smrť Darie Duginovej sa text javí ako ešte výpovednejší.

Citujem túto správu v plnom znení:

“Som presvedčený, že status quo režimu v Rusku už teoreticky nemôže trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Zúfalý odpor kyjevského atlanto-nacistického režimu si vyžaduje, aby Rusko uskutočnilo zásadné – kardinálne – vnútorné transformácie. Štrukturálne, ideologické, personálne, inštitucionálne, strategické.

To, čo je prijateľné bez ŠVO, nie je prijateľné v podmienkach ŠVO – a najmä dlhej ŠVO, ktoré sa nechystá skončiť – nie skoro.

Zintenzívnenie útokov na Krym, pokusy o bombardovanie Záporožia, vyhlásenia o protiútoku na Cherson, Zelenského tvrdé odmietanie kompromisov, naliehanie Západu na prerušenie všetkých väzieb s Ruskom sú znakmi toho, že druhá strana sa rozhodla ísť až do konca. Ich postoj sa dá pochopiť: Rusko skutočne (a to nie je propaganda) spochybnilo Západ ako civilizáciu.

Takže aj my budeme musieť prejsť celú cestu až do konca.

Hlavný veliteľ povedal (Putin – pozn. red.): “Ešte sme ani nič nezačali. Teraz musíme začať. Musíme, či chceme alebo nie.

Počas prvých šiestich mesiacov sme boli schopní – a to je fakt – viesť ŠVO bez toho, aby sme v samotnom Rusku niečo zásadne zmenili. Zmeny sú zatiaľ len kozmetické a dokonca aj úplne nepodstatné a zbytočné voľby sa rozhodli uskutočniť podľa plánu. Akoby sa nič nedialo. V skutočnosti sa však deje.

Režim maximálneho pohodlia (upravený pre núdzové podmienky) a zachovanie starého systému – “vojna v spánku” – bude musieť byť v určitom okamihu zmenený.

Zdá sa mi, že začiatkom jesene bude toto uvedomenie si potreby nasmerovať krajinu na novú cestu úplne jasné.

Bude trvať ďalších šesť mesiacov, kým si uvedomíme “nezvratnosť nezvratného” a zotrvačné pokračovanie starého.

A nebude to dlho pred 24. februárom 2023.

Chápem, že vláda je zvyknutá vládnuť tak, ako vládne – viac-menej efektívne – už 22 rokov. Toto obdobie je však už minulosťou. SWO to všetko už zmenil. Otázka teraz nestojí tak, či vláda bude alebo nebude chcieť zmenu. A konkrétne vlasteneckú – konzervatívno-revolučnú, ak si to želáte. Takéto zmeny sú jednoducho nevyhnutné – aj keby sme sa proti nim postavili na život a na smrť aj tak ich nebude možné zastaviť, iba oddialiť maximálne o šesť mesiacov. A potom to príde tak či tak.

ŠVO je v súčasnosti dôležitejšia ako moc – v jej subjektívnom rozmere. Samotný režim dejín sa zavedením ŠVO nezvratne zmenil: vznikol nový ontologický vektor, ktorý sa nedá rozpustiť svojvoľným nariadením alebo dekrétom. Do hry vstúpili mocné sily dejín, tektonické dosky sa posunuli.

Nechajte starý režim pochovať svojich mŕtvych. Prichádza nový ruský čas. Nezvratne.”

V tomto duchu začali komentovať smrť Darje Duginovej mnohé ruské telegramové kanály a blogeri, ktorí podporujú “špeciálnu operáciu”, jednoznačne obviňujúc Ukrajinu a vyzývajúc “ísť až do konca”.

A práve v tejto podobe komentovali aj údery na Krym, ako aj na zariadenia na ruskom území.

A práve práve pri týchto útokoch, ako už napísala Strana, je dosť nezrovnalostí. Okrem zrejmých bombových útokov (letisko pri Sakách, muničný sklad pri Džankoj) sa objavilo aj dosť falošných informácií.

Zaujímavé však je, že sa nezačali šíriť prostredníctvom ukrajinských médií (čo by bolo počas vojny prirodzené), ale prostredníctvom ruských médií. A potom ich aktívne rozšírili zdroje podporujúce “špeciálnu operáciu” s vyššie uvedeným odkazom “je čas prestať viesť “vojnu v spánku”. Takéto rozdúchavanie úzkosti, ak nie paniky, počas vojny silami, ktoré ju podporujú, sa zdá byť bizarné.

Ibaže by sme predpokladali, že ide o súčasť rozsiahlej kampane, ktorá má ospravedlniť niektoré pripravované tvrdé rozhodnutia ruských orgánov vo vzťahu k Ukrajine, ako aj v domácej politike.

Alebo, čo je rovnako možné i pravdepodobné, tlačiť ruské orgány a Putina osobne k takýmto rozhodnutiam.

Ruské úrady majú zatiaľ zrejme trochu inú koncepciu. Presne tú, o ktorej písal Dugin.

Vojna vo formáte futbalového zápasu

Kremeľ, ktorý začal najväčšiu vojnu v Európe od roku 1945, ju nenazýva vojnou a snaží sa zabezpečiť, aby bola v Rusku sotva badateľná. Dokonca sa zachovávajú aj symbolické znaky “mierových časov”, od volieb 11. septembra až po “tankový biatlon”, ktorý kritizoval Girkin.

Výsledkom je, že väčšina obyvateľov Ruskej federácie teraz vníma “špeciálnu operáciu” ako futbalový zápas, v ktorom “fandia našim ľuďom”, ale sami zostávajú v úlohe divákov a nie sú nútení hrať na ihrisku. “Hrajú”, teda bojujú, len tí, ktorí dostávajú peniaze.

Nielen Dugin kritizuje tento vzorec “akoby vojny”.

Je tu aj Girkin-Strelkov, ktorý vyzýva “začať už skutočnú vojnu, napríklad vyhlásiť mobilizáciu”. Denne tiež ostro kritizuje činnosť ruského velenia a ruských orgánov vo všeobecnosti. Zároveň žije (vôbec nie v ilegalite) v krajine, kde zákon o “diskreditácii ruskej armády” odsudzuje občanov aj za napísanie slova “špeciálna operácia” v úvodzovkách. A skutočnosť, že Girkin-Strelkov je stále na slobode, svedčí o tom, že jeho myšlienky považuje za užitočné aspoň časť “veží Kremľa”.

Otázkou je, či ich samotný Putin považuje za užitočné.

Putinov manéver

Na jednej strane je ťažké podozrievať ruského prezidenta z liberálnosti a na uťahovanie skrutiek už viackrát použil tému rôznych hrozieb.

Na druhej strane Duginom a Girkinom kritizovaná koncepcia “akoby vojny” poskytuje Putinovi určitú slobodu manévrovania. Konkrétne možnosť ukončiť “špeciálnu operáciu”, ako rýchlo si bude priať, a vyhlásiť akýkoľvek jej výsledok za víťazstvo bez vážnej politickej ujmy pre seba alebo pre celý systém ruskej moci.

Miera možnej nespokojnosti s týmto v ruskej spoločnosti by sa nemala preháňať.

Nedávno boli zverejnené orientačné údaje z prieskumu verejnej mienky, podľa ktorých by približne rovnaký počet Rusov (približne 60 %) podporil novú ofenzívu proti Kyjevu (t. j. zintenzívnenie vojny) aj Putinovo rozhodnutie zastaviť “špeciálnu operáciu”.

Ak sa verejnosť (väčšinou) nepýtala Putina, keď začal veľkú vojnu bez zjavného casus belli, je o to nepravdepodobnejšie (väčšinou), že sa nebude pýtať ani vtedy, keď náhle vojnu zastaví. Najmä ak je sprevádzaná nejakými, z pohľadu Rusov, “ziskami” – napríklad neutrálnym štatútom Ukrajiny alebo “pripojením nových území k ruskému štátu”.

Preto sa Putin zatiaľ zdržal krokov, ktoré by mohli priniesť pocit vojny do každej ruskej rodiny. Napríklad vyhlásenia mobilizácie. O to viac, že jeho vojenský účinok je pochybný a sociálny a politický účinok by mohol byť veľmi negatívny. A celkovo je pripravenosť samotného ruského mocenského systému postaviť krajinu na koľajnice “totálnej vojny” (a ruskej spoločnosti na týchto koľajniciach žiť) veľmi pochybná. Rovnako ako celková perspektíva a význam takejto “totálnej vojny” pre Rusko.

Peskovova veta po ústupe ruských vojsk z blízkosti Kyjeva sa už stala klasikou: “V kalendári nie sú a nemali by byť žiadne Stalingrady, nie je tu miesto pre emócie.

Ale spôsob, akým sa systematicky rozvíja kampaň na tému “musíme ísť až do konca, bojovať reálne, meniť systém moci a vnútorný poriadok pre potreby vojny”, ukazuje, že nie všetci v Kremli (alebo v jeho blízkom okolí) súhlasia s Peskovom.

“Otočte” na 180

Dugin kedysi dávno napísal text, že Putin je človek, ktorý robí všetko “na 90 stupňov”. Teda na polovicu. Po Jeľcinovi napríklad zrušil liberalizmus v domácej politike, ale čiastočne ho zachoval v ekonomike. Anektoval Krym a vytvoril “LĽR a DĽR”, ale ďalej nešiel. A teraz začal vojnu s Ukrajinou, ale nenazval ju vojnou a neuviedol krajinu do “vojnového stavu”.

A tu sa vraciame k hlavnej otázke – či súčasná kampaň “totálnej vojny až do víťazného konca” nie je Putinom schválenou prípravou Rusov na ťažké časy, ktoré prídu.

Alebo je to pokus určitých síl (z toho či onoho dôvodu) prinútiť Putina, aby “otočil” na 180 stupňov, a zároveň znemožniť možnosť prijatia kompromisov s Ukrajinou a Západom na ukončenie vojny.

A v tomto prípade je otázkou, čie argumenty zvíťazia. Pretože súčasná koncepcia Kremľa, ako je napísané vyššie, nezahŕňa “totálnu vojnu”. Navrhuje pokračovať v “špeciálnych operáciách” v rovnakom premyslenom formáte ako teraz v nádeji, že skôr či neskôr nastane situácia, keď výsledky “špeciálnych operácií” budú môcť byť zaznamenané aspoň na úrovni prímeria alebo dokonca nejakej veľkej dohody. Potom by bolo možné oznámiť jej “víťazný záver”.

Všetky vyhlásenia o “zlyhaniach v protivzdušnej obrane a obrane Krymu” a “vojne už na území Ruska” sa v rámci tejto koncepcie pripisujú rozdúchavaniu paniky, či dokonca “práci pre nepriateľov Ruska”.

Tak či onak, ruské úrady pravdepodobne zareagujú na záplavu udalostí bombardovaním a požiadavkami “začať skutočnú vojnu”. Je však možné, že nastane tradičných 90 stupňov: nevyhlásia mobilizáciu, ale vyhlásia raketové útoky “na rozhodovacie centrá”, utiahnu skrutky vo vnútornej politike a ešte viac posilnia kontrolu špeciálnych služieb nad mnohými procesmi.